Vianoce v modranskom sirotinci
Časopis Stráž na Sione, č. 2 v roku 1914 napísal:
Bánovce nad Bebravou 22.12.2019 (Skolske.sk)
Slávnosť vianočného stromku sme mali dňa 23. decembra o 5. hodine. Škoda, že obecenstvo muselo byť zo slávnosti úplne vylúčené, keď sme museli byť pre šarlach opatrní, bo by iste každého bola povzbudila táto povznášajúca udalosť.
Dietky sa najprv zhromaždili okolo vianočného stromku a zaspievali pieseň: Povězte pastýřové! Potom zahrali dva príhodné detské divadelné kusy, rečnili a vinšovali. Na to správca sirotinca Zoch povedal krátku reč prízvukujúc, že ďakovať máme Kristovi za jeho narodenie – a tento náš sirotinec a to, že siroty v ňom opatrujeme, je nič iné ako vďaka naproti Kristovi. Ale zase aj dietky mu musia byť povďačné, majú ďakovať za dobrodenie, ktorého sa im pri sirotinci dostáva, a ďakovať budú tak, keď milujú a nasledovať budú malého Ježiška.
Vianoce boli v daroch prehojné. Klbás a slaniny a iných vecí máme toľko, ako málo ktorý gazda. Pravda málo takých gazdov, čo by mali 40 hladných hrdiel chovať.
Vianoce v detskom domove
Simonka mi nedávno napísala:
Pani učiteľka, kde by som bola ja bez Vás? V tom najťažšom období, keď sa človek myšlienkovo vyvíja, v puberte, ste Vy stáli pri mne. Rozprávali sa so mnou a pomáhali formovať moju osobnosť. A neskromne musím povedať, že je zo mňa dobrý človek. Mám pevné zásady, som spravodlivá, dobrosrdečná a cieľavedomá. Tento rok som priateľovi povedala, že nechcem od neho darček k Vianociam. Ale že za tie peniaze na môj darček (čo nebýva málo), a nakoniec aj za jeho darček kúpime darčeky pre deti v detských domovoch. My máme všetko. Ony nemajú ani posteľnú bielizeň, ani rodičov.
Našla som stránku, kde sú želania týchto detí z rôznych domovov z Česka a Slovenska, a čudovali by ste sa, koľko detí si praje posteľnú bielizeň k Vianociam. Nie barbinu alebo autíčko na ovládanie. Ale obliečky a rifle. Srdce mi praská.“
Ďakujem, Simonka! Ďakujem za seba i za sirôtky.