Veľmi pekne Vám ďakujem, pani profesorka, za všetky Vaše články
Sú písané s láskou a ľudskosťou.
Bánovce nad Bebravou 18.12.2019 (Skolske.sk)
Zvlášť Vám ďakujem za tento článok, ktorý je taký potrebný v tejto pohnutej dobe, kedy sa medzi mnohými ľuďmi usídľuje duch mnohorakej neznášanlivosti a kedy mnohí zabúdajú na hrôzy 2. svetovej vojny.
Takýto mail mi prišiel ako odpoveď na Príbeh o židovských deťoch a Paťovi Krbešovi. Ďakujem zaň, pani farárka! So všetkým súhlasím, iba oslovenie profesorka si dovolím opraviť. Vždy, aj na gymnáziu som bola a zostanem učiteľkou. Píšem preto, aby som odovzdala nejaké posolstvo. Aby bol svet lepší a krajší. Keď sa mi to podarí, teším sa. Teším sa z každej pochvaly, veď je to ľudské. Mnohí sa bojíme vysloviť vlastný názor. Bojíme sa, aby sme si nepohnevali tých, čo si myslia iné. Aby sme pod článkom nenašli nenávistné komentáre. Lebo naozaj. Opantala nás neznášanlivosť, zožiera nás do špiku kostí. Musia prísť situácie ako v Prešove, aby nám zmäkli srdcia. A my také tragédie predsa nechceme. Odpusťte mi tieto slová. Ťažili ma na srdiečku, musela som ich povedať.
Budem neskromná. Priznám sa, že som od článku čakala viac. Myslela som, že príbeh židovských detí pritiahne viac čitateľov. Nestalo sa a trošku ma to mrzí. Možno len menej čítame. Alebo sme ľahostajní k našej histórii a veľa o nej nevieme. Aj preto počúvame všelijaké názory na Povstanie či holokaust. Niektoré prejavy doslova naháňajú strach. Ale pravdu nezakryješ, pred pravdou neujdeš. A keby si ako chcel, históriu neprekreslíš. O vojnových zverstvách treba hovoriť. O holokauste nesmieme mlčať. Obzvlášť dnes, keď počúvame správy o tom, čo sa deje na židovských cintorínoch. Preto sa v najbližšom príspevku budem venovať práve tejto téme. Porozprávam vám smutné príbehy ľudí v Závade a Kšinnej. Poviem vám, ako ich vojna kruto postihla. A poviem vám aj o zrade, aj o vyvraždení Židov v tunajších horách. Silný bude príbeh ľudí z lazov, ktorým fašisti vypálili domy. Rovnako tak zapôsobí aj príbeh mužov, ktorých postrieľali či odvliekli do koncentráku.
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce nad Bebravou