Spišské Vlachy 09.12.2019 (Skolske.sk) 

Laická misionárka Diana Mahdalová, ktorá pôsobila v Afrike, zavítala v novembri medzi žiakov ZŠ sv. Jána Krstiteľa v Spišských Vlachoch. Žiaci sa zaujímali o prácu v misiách i o samotnú Afriku, jej obyvateľov a ich každodenný život. Po besede sa žiaci s nami podelili o to, čo ich počas besedy zaujalo. 

Práca v Afrike

Laickou misionárkou sa stala preto, že chcela pomáhať  ľuďom a hlásať pravdu o Ježišovi -  o tom, že na svete je len jeden Boh, ktorý je všemohúci. (Viktória Lichvariková, VI. B)
Bola v Keni a Angole. Dorozumievala sa s nimi po anglicky a portugalsky. Povedala, že ľudia v Afrike sú veľmi priateľskí a milí. Bezpečnejšie sa však cítila v Keni. V Angole stretávala viac ozbrojených vojakov. (Daniela Bialeková, VI.A)
V Angole robila všetko, čo si dokážete predstaviť: obuvníčku, doktorku, maliarku, kuchárku, krajčírku a pod. Tam to bolo rušné. Potom išla do Kene, kde už bola iba učiteľka. (Mária Pivovarničková, VI.A)
Povedala aj o tom, ako prvý raz v živote zašívala pery. (Karina Tomaščáková, VI.B)

Komáre

Aj keď neochorela na maláriu alebo iné choroby, v Keni sa jej stal život ohrozujúci úraz. Trikrát ju do chrbta uštipol exotický komár. (Viktória Lichvariková, VI.B)
​​​​​​​Nič si z toho nerobila, až kým nemohla ani na nohy vstať. Zavolali afrického doktora, ktorý jej vytlačil z chrbta larvy, ktoré jej tam komár nakládol. Tie larvy sú veľmi nebezpečné, môžu rozožrať aj skoro celého človeka. (Karina Tomaščáková, VI.B )

Školský systém

Veľmi ma prekvapil ich školský systém. Deti sa do školy veľmi tešia. Vstávajú aj ráno o piatej a do školy prejdú pešo niekoľko kilometrov. (Mária Pivovarničková, VI.A)
Sú veľmi rady, keď ich učiteľka vyvolá, aj keď povedia nezmysel. (Daniela Bialeková, VI.A )
Najviac ma  zaujalo,  ako sa deti v Keni učia. Majú úplne iný rozvrh a režim ako my. Sú na internátoch, lebo nemajú kde ísť a nemajú rodiny, ktoré by sa o nich postarali. (Monika Zahradníková, VI.B)
Chodia tam aj deti z ulice. Tie musia každé ráno ísť hodinu po piesočnatej ceste naboso a to len preto, aby sa dostali do školy. Veľmi sa do nej tešia. Prekvapilo ma, že po vyučovaní musia žiaci upratovať nielen svoju triedu, ale aj celú školu. (Daniela Bialeková, VI.A)
Život tam je veľmi ťažký. Nemajú školské tašky  ako my, ale také látkové tašky a tie nosia na hlavách až kým neprídu do školy a nesadnú si do lavice. (Diana Bonková, VI.A)
Školský rok je rozdelený na trimestre. Do školy chodia tri mesiace a potom majú mesiac voľna. (Viktória Lichvariková, VI.B)
Každý deň sa učia tri hodiny, nasleduje prestávka, potom sa učia ďalšie tri hodiny, nasleduje obed a po ňom popoludňajšie vyučovanie. Popoludní majú šport a školu na domáce úlohy. (Mária Pivovarničková, VI.A)
​​​​​​​V škole nosia uniformy a  na desiatu mávajú kúsok chleba a sladené mlieko. (Sofia Kollárová, VI.A)

Každodenný život

Africké deti boli veľmi šikovné, pretože nikdy nehrali na hudobných nástrojoch a keď to prvýkrát skúsili, išlo im to perfektne. (Viktória Lichvariková, VI.B)
Keď majú svätú omšu, skoro vždy spievajú. (Karina Tomaščáková, VI.B)
Ľudia tam žijú v slamoch a všetci sa tam považujú za veľkú rodinu. Každé dieťa by vám povedalo, že všetky ženy v osade sú jeho mamy. (Daniela Bialeková, VI.A)
V Keni majú veľmi zvláštne oblečenie. Majú väčšiu časť látky, ktorú si obviažu a zapnú opaskom. Malé deti nosia v šatke uviazanej na chrbte. Vyrábajú nádherné náramky a náhrdelníky. Neumývajú si zuby a aj napriek tomu ich majú belšie  než my. Hryzú cukrovú trstinu a takýmto spôsobom si ich čistia. (Monika Zahradníková, VI.B)
​​​​​​​Na to, aby boli zdraví, pili mlieko s krvou zvierat. Ovocie tam bolo úplne šťavnaté. Napríklad ich ananás je  veľmi šťavnatý. Nedá sa porovnať s „naším“  z obchodu. (Sofia Kollárová, VI.A)

Vianoce v Afrike

Keď oslavujú Vianoce, ozdobia si palmu. Tiež nám rozprávala, ako si vyrobia ozdoby na stromček: lisujú si šupy z banána. (Sofia Kollárová, VI.A)

Poďakovanie

Veľmi sa mi to páčilo. Chcela by som tam ísť, no nie navždy. (Karina Tomaščáková, VI.B)
​​​​​​​Bolo  to super. Otázok som mal veľa a na všetky mi misionárka Diana vedela odpovedať. Ľudia tam nie sú veľmi bohatí, ale majú niečo, čo nám veľmi chýba - úsmev. A my máme skoro všetko, ale nám úsmev chýba. Uvedomil som si, že my si ani nevieme predstaviť, aký majú život. Ďakujem. (Matúš Marčišovský, VI.B)