Ako lepšie manažovať školstvo?
Na pôde Univerzity Komenského sa uskutočnila diskusia na tému ako zlepšiť situáciu v slovenskom školstve.
Bratislava 1. decembra (Skolske.sk)
Diskutovali Ján Kvak a Michal Horváth. Hovorili o svojich skúsenostiach. O tom, prečo sa rozhodli ísť učiť, kde a aké sú v školstve medzery. Poukázali na to, ako a čo sa dá v školstve zmeniť.
„Všetci poznáte ten pekný kameň, však? Ale keby ste ho našli niekde v prírode len tak, ani by ste oň nezakopli. Keď sa však obrusuje, je krásny. Ten diamant je vlastne mladý človek, ktorý potrebuje nejakého mentora, coucha, učiteľa, ktorý ho bude posúvať vpred."
Michal Hováth vyštudoval marketingovú komunikáciu. Po niekoľkých rokoch v práci sa rozhodol, že chce pomáhať mladým ľuďom otvárať mysle. „Škola pripravuje budúceho občana.“ podotkol. Aj preto prišiel učiť na strednú odbornú školu. Myslel si, že deťom dokáže pomôcť hneď. “ Zbaviť sa spasiteľského syndrómu je veľmi náročné. Mladí ľudia si myslia, že dokážu zachrániť všetkých,“ povedal. Michal sám pochopil, že to tak nie je. Vďaka Komenského inštitútu vypracoval projekt Obrúsený diamant. „Všetci poznáte ten pekný kameň, však? Ale keby ste ho našli niekde v prírode len tak, ani by ste oň nezakopli. Keď sa však obrusuje, je krásny. Ten diamant je vlastne mladý človek, ktorý potrebuje nejakého mentora, coucha, učiteľa, ktorý ho bude posúvať vpred,“ hovorí Michal Horváth. Výsledky jeho snaženia sa dostavili časom. V triede, kde nebol dobrý kolektív a deti nedosahovali najlepšie výsledky, prišlo k zmene. Žiaci začali spolupracovať. Dokonca jeden z jeho žiakov vypracoval projekt, ktorý pochválila riaditeľka jednej uznávanej spoločnosti. Toto sú momenty, ktoré v žiakov budujú sebavedomie.
„Na po radách sme sa bavili o legislatíve a nie o deťoch. Aj keď sme sa o deťoch začali baviť tak negatívne."
Ján Kvak začal učiť už v druhom ročníku vysokej školy. Učil na jazykovej škole. Vyštudoval učiteľstvo dejepisu a francúzštiny. Po práci v súkromnom sektore sa rozhodol učiť v regionálnom školstve. „Situácia v školstve hovorí o tom, kde sa nachádza spoločnosť. Aj napriek tomu sa situácia v ňom mení k lepšiemu pomaly a ťažko,“ hovorí o jednom zo svojich dôvodov návratu do regionálneho školstva Ján Kvak.
Na základnej škole na dedine pochopil, že aktívni učitelia nie sú veľmi v obľube. „Na po radách sme sa bavili o legislatíve a nie o deťoch. Aj keď sme sa o deťoch začali baviť tak negatívne,“ spomína Ján Kvak. Ako učiteľ dejepisu sa ho deťom snažil zatraktívniť. V tom mu pomohla organizácia Eduma – Od emócii k poznaniu. Vďaka nej začal vzdelávať cez storytelling. Touto metódou učí deti nie len fakty, ale aj empatii a porozumeniu. Taktiež začal využívať workshopovú metódu výučby. Jeho žiaci si sami vytvoria dramaturgiu a celý priebeh workshopu na preberanú tému. S jeho pomocou workshop prezentujú žiakom z ostatných tried.
Obaja sa zhodli v tom, že „učiteľovanie“ nie je len práca so žiakmi. Je potrebné spolupracovať aj s rodičmi. Rodičia by nemali učiteľa vnímať ako nadradeného. Zároveň nesmú čakať, že učiteľ vie všetko: „učiteľ nie je google,“ hovorí Ján Kvak. Ak sa dosiahne táto harmónia, deti začnú učiteľa brať ako človeka, ktorému môžu veriť. Začnú ho vnímať ako kamaráta a zároveň ho budú rešpektovať.
V školách absentuje kooperácia s kolegami. Chýba komunikácia a zdieľanie skúseností. Pomohlo by, keby sa učitelia chodili vzájomne pozerať na svoje hodiny. Týmto spôsobom sa môžu vzájomne obohacovať o nové metódy výučby. Tiež dokážu konštruktívne zhodnotiť hodiny kolegom a vyučovanie sa skvalitní.
Na diskusiu prišli aj študenti pedagogiky, ktorí sa nechali inšpirovať ich nápadmi. Diskusia bola organizovaná občianskym združením Dobrý úradník, ktoré funguje od roku 2017.