Abeceda ekonomiky – Imrich Karvaš
TASR prináša príbeh významného ekonóma.
Bratislava 30.11.2019 (Skolske.sk)
Imrich Karvaš (1903 – 1981) bol slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg. Počas druhej svetovej vojny prvý guvernér Slovenskej národnej banky. Podporoval protinacistický odboj a Slovenské národné povstanie.
Absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského. Po skončení štúdií začal pracovať v Bratislavskej priemyselnej a hospodárskej komore ako tajomník. V roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. V nasledujúcich dvoch rokoch získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Vo Francúzsku sa Karvaš venoval výskumu tamojšej meny, čo uzavrel publikovaním svojej práce o medzinárodnom dosahu inflačných procesov a ich vplyve na menu.
Zabezpečoval prípravu Slovenského národného povstania po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít na stredné Slovensko (potraviny, obuv, pohonné hmoty. Počas povstania ho zatklo gestapo a odsúdili ho na trest smrti. Trestu unikol.
V roku 1945 bol zbavený obvinení s kolaborácie. V jeho prospech svedčili poprední predstavitelia odboja.
Väznený nacistami. Po druhej svetovej vojne sa venoval pedagogickej činnosti. V novembri 1946 sa stal dekanom bratislavskej právnickej fakulty. Zároveň pôsobil ako poradca vlády pre obnovu Slovenska. V rokoch 1947 – 1948 bol predsedom Medzinárodného výkonného výboru kúpeľov. Publikoval svoje najvýznamnejšie vedecké dielo Základy hospodárskej vedy.
Vo vedeckej práci sa zaoberal otázkami hospodárskej konjunktúry a monopolov. Bol predstaviteľom hospodárskej politiky regionalizmu. Usiloval sa o posilnenie hospodárskej pozície Slovenska v rámci prvej československej republiky. Publikoval 13 monografií a množstvo odborných článkov. Vo vykonštruovaných procesoch odsúdený v rokoch 1943 a 1958. V roku 1960 bol amnestovaný. Rehabilitovali ho v roku 1969.
Roku 1991 dostal posmrtne Řád T. G. Masaryka III. triedy. Prezident Rudolf Schuster ho
1. januára 2001 vyznamenal Pribinovým krížom I. triedy.