Pred 180 rokmi sa narodil Emil Škoda, zakladateľ plzenskej Škodovky
Z mesta piva urobil aj európsku metropolu strojárstva.
Plzeň/Bratislava 19.11.2019 (TASR)
Patril medzi najvýznamnejších českých podnikateľov a v Európe 19. storočia nemal konkurenciu. Vďaka svojej mimoriadnej pracovitosti, inovácii a vízii urobil z mesta piva aj európsku metropolu strojárstva. Od narodenia špičkového manažéra a šikovného obchodníka Emila Škodu uplynie v utorok 19. novembra 180 rokov.
Emil Škoda sa narodil 19. novembra 1839 v Plzni. Pochádzal zo zámožnej rodiny. Otec František bol uznávaný lekár a chcel, aby syn pokračoval v jeho šľapajach. Syna však od detstva fascinovala technika a túžil ju študovať. Otec napokon porušil rodinnú tradíciu a s plánmi syna sa zmieril.
Gymnázium dokončil Emil Škoda v Chebe, kde sa rodina presťahovala v roku 1854 po smrti matky. Po maturite zamieril do Prahy na Banícku technickú vysokú školu. V piatom semestri školu prerušil a ako dobrovoľník rakúskej armády odišiel v roku 1859 bojovať do Talianska. Štúdium ukončil v nemeckom Karlsruhe na Strojárskej fakulte Technickej vysokej školy.
Po skončení vysokej školy nasledovala prax vo Francúzsku, v Anglicku, Spojených štátoch a najmä v Prusku. Keď však vypukla v roku 1866 prusko-rakúska vojna, bol Emil Škoda, ako príslušník nepriateľského štátu, z Pruska vyhostený a vrátil sa do Plzne.
Po návrate domov sa ako 27-ročný stal vrchným inžinierom v novovybudovaných strojárňach grófa Arnošta Valdštejna. Na základe zmluvy, ktorú podpísal s majiteľom v decembri 1866, dostal ročný plat 1500 zlatých a tiež 30-percentný podiel na čistom zisku. Ale už v januári 1867 žiadalo päť vedúcich úradníkov grófa Valdštejna, aby Emila Škodu odvolal. Ten ich hlas nevypočul, postavil sa na stranu hlavného inžiniera a dokonca mu o necelé tri roky závod predal. Kúpna cena bola podľa zmluvy 167.642 zlatých. Popri rodine prišla výrazná finančná injekcia v podobe stotisícového vena aj od budúcej manželky Hermíny Hahnenkammovej, ktorá pochádzala zo známeho a zámožného nemeckého rodu.
Vzápätí, ako sa stal Emil Škoda továrnikom, začal svoj podnik rozširovať a vylepšovať. Získal mnohé zákazky, medzi nimi napríklad na zariadenia budějovickej plynárne či plzenského pivovaru. Z malého závodu s 33 robotníkmi vybudoval továreň, ktorá zamestnávala až okolo 4000 ľudí.
Na začiatku tvorila hlavnú náplň výrobného programu produkcia strojov. Za prvých desať rokov vyšli zo Škodových závodov zariadenia a mechanizmy pre 25 cukrovarov, 11 sladovní, viacero baní a hút. Škoda chcel ale vyrábať viac a najmä modernejšie. Patril medzi prvých, ktorí si uvedomili, že budúcnosť je vo výrobe ocele, a tak v roku 1886 vybudoval v Plzni modernú oceliareň s dvoma siemens-martinskými pecami.
V neskorších rokoch získala firma celý rad prestížnych kontraktov, akými boli napríklad výroba turbín pre elektráreň na Niagarských vodopádoch alebo vzdúvadiel do Suezského prieplavu.
Škodova predvídavosť slávila úspech predovšetkým v oblasti zbrojného priemyslu. Od roku 1890 sa stala zbrojárska výroba hlavným predmetom činnosti podniku. Škoda vyrábal zbrane a muníciu pre námorníctvo i pozemné vojsko a stal sa najvýznamnejšou zbrojovkou rakúsko-uhorskej monarchie.
S blížiacim sa koncom 19. storočia pretvoril Emil Škoda pôvodne rodinný podnik na akciovú spoločnosť Škodove závody. Pamätníci spomínali, že Emil Škoda bol ako šéf tvrdý, prísny i nemilosrdný. Dobrú prácu ale vedel oceniť a veľmi si ctil remeslo. Neváhal použiť ani palicu, ktorú nosil so sebou a trestal ňou zamestnancov, keď pracovali lajdácky alebo pomaly. Ak bol s niekoho prácou spokojný, dotyčný mohol počítať nielen s pochvalou, ale priamo na mieste aj s finančnou odmenou.
K svojim zamestnancom pristupoval rovnako prísne, ako k sebe samému. Do podniku spravidla prichádzal skoro ráno a opúšťal ho neskoro večer, neraz sa ale stalo, že pracoval aj celú noc. Robotníkom nechával prinášať jedlo priamo na pracovisko, aby nestrácali čas.
Stáť na čele obrovského výrobného gigantu si vyžadovalo extrémnu námahu, čo sa negatívne odrazilo na jeho zdraví. Emil Škoda zomrel 8. augusta 1900 vo veku 60 rokov vo vagóne na ceste vlakom z liečenia v kúpeľoch v rakúskom Bad Gasteine. Muž, ktorého meno sa stalo vo svete priemyslu pojmom i renomovanou značkou, je pochovaný v rodinnej hrobke na Mikulášskom cintoríne v Plzni s bronzovým nápisom na náhrobku "Emil Ritter von Skoda".
Za zásluhy o rozvoj priemyslu ho cisár František Jozef I. povýšil do rytierskeho stavu a zároveň menoval za doživotného člena Panskej snemovne – hornej komory Ríšskej rady.
Hoci sa meno Emila Škodu spája v súčasnosti najmä s výrobou áut, o osobnej doprave pri zakladaní svojej spoločnosti ani nepremýšľal. Pod jeho menom sa vyrábajú autá s povestným okrídleným šípom od roku 1926, keď silný podnik kúpil v problémoch sa zmietajúcu spoločnosť Laurin & Klement v Mladej Boleslavi a tá sa stala súčasťou koncernu Škoda.
Zdroj: www.edu.techmania.cz, www.podnikatel.cz, www.dvojka.rozhlas.cz