NOVEMBER89: Námestia spievali Sľúbili sme si lásku aj Modlitbu pro Martu
Novembrové tribúny nepatrili pred tridsiatimi rokmi iba rečníkom.
Bratislava 15.11.2019 (TASR)
Ale aj umelcom, hercom a spevákom. V ich podaní zneli piesne Sľúbili sme si lásku, Pravda víťazí, Modlitba pro Martu, Morituri te salutant či Stůj břízo zelená.
„Sľúbili sme si lásku, sľúbili vravieť pravdu len, sľúbili sme si vydržať, sľúbili sme si nový deň,“ spieval na bratislavskom Námestí SNP martinský rodák Ivan Hoffman. Spieval sám, iba s akustickou gitarou.
Po dvadsiatich rokoch nahral novú verziu tejto piesne Ivan Tásler so skupinou IMT Smile. "Táto pesnička mi nedala pokoj už niekoľko rokov, aj sme kúsok z jej začiatku párkrát zahrali na koncertoch. Nahrávka samotná vznikla spontánne, začali sme si tú tému hrať v štúdiu, nahrali sme ju, domixovali sme do nej autentické zvuky z novembrového námestia," povedal Tásler. Ivan Hoffman ho nepoznal, keď ho ako autora kontaktoval. "Tak som sa mu predstavil a poslal aj svoje nahrávky. Našu verziu piesne Ivan Hoffman počul a súhlasil s ňou," opísal Tásler.
K "nežnej" patrí aj pieseň Pravda víťazí skupiny Tublatanka. "Sme radi, že sa zapísala do povedomia ľudí ako taká nepísaná hymna revolúcie, pesnička vznikla už dva roky pred revolúciou, na motto masarykovského hesla Pravda zvíťazí. Chcel som, aby tá pesnička bola rebelská, aby bola zrkadlom doby a myslím, že textár Martin Sarvaš to vystihol. Tesne po revolúcii sme k nej natočili aj videoklip," povedal líder kapely Martin Ďurinda.
Ďurindu a Tublatanku spája s Nežnou revolúciou ešte jedna skutočnosť. "Prvé tri dni mítingov na Námestí SNP boli ozvučené mojou gitarovou aparatúrou a mikrofónom, ako pódium poslúžil podstavec pod bicie nástroje nášho bubeníka Ďura Černého. Boli sme na takzvanom nultom mítingu, ktorý bol ešte na Hviezdoslavovom námestí. Milan Kňažko a ostatní hovorili ľuďom o stretnutí ďalší deň na Námestí SNP a dúfali, že príde veľa ľudí. Keď sme aparatúru stavali, tak sme sa obzerali okolo seba, aj si nás nakrúcali dvaja nenápadní príslušníci ZNB. Naša snaha pomôcť revolúcii však bola jasná," doplnil Ďurinda.
Pocta Majakovskému v podaní Roba Grigorova s textom Kamila Peteraja patrí tiež k novembrovým udalostiam, textu dominuje sloha "Odpusť Bože, odpusť básnikom, za to že prišli na tento svet zmeniť, čo bolo včera a predvčerom". Peteraja inšpirovali k tejto skladbe dve veci. "Prvou bola už neznesiteľná spoločenská situácia, druhou bola moja spolupráca s Robom, ktorý mohol takúto tému interpretovať," uviedol pre TASR Peteraj.
Jedným z veľkých symbolov Novembra 1989 je speváčka Marta Kubišová. Dvakrát do jej života zasiahla tá istá pesnička, Modlitba pro Martu autorov Jindřicha Brabca a Petra Radu. Najprv bola pre ňu od februára 1970 dôvodom zákazu vystupovania, potom v novembri 1989 veľkolepým návratom na hudobnú scénu. Text piesne „Ať mír dál zůstává s touto krajinou, zloba, závist, zášť, strach a svár, ty ať pominou“ poznajú všetci pamätníci týchto udalostí.
Naživo, bez hudobného sprievodu ju Kubišová zaspievala aj 21. novembra 1989 z balkóna na Václavskom námestí na začiatku Nežnej revolúcie. Po jej boku stáli Alexander Dubček a Václav Havel.
"Myslela som si, že budem spievať hymnu, ale Jirka Černý ma vystrčil a povedal, že by to chcelo takú malú "modlitbičku". K tomu všetkému mi zobrali kabát, bola zima, až sa mi pľúca chveli. A k tomu ešte spievať á capella. Čo mám počúvať skôr, či ozvenu, pretože Václavák je úzky a dlhý. Aj som bola trochu falošná, čo som zistila oveľa neskôr na filmovom dokumente," povedala pre TASR speváčka.
K novembru 1989 patrí aj pesničkár a básnik Karel Kryl. Rodák z moravského Kroměříža vydal prvú LP platňu Bratříčku, zavírej vrátka v marci 1969, ktorá bola protestom proti vpádu spojeneckých vojsk do Československa v auguste 1968. Ešte v roku 1969 emigroval Kryl do NSR. Do Československa sa vrátil po Nežnej revolúcii, na koncertoch po celom Československu hral najviac piesne Morituri te salutant, Anděl, Děkuji aj Král a klaun. Vývoj udalostí neprebiehal podľa jeho predstáv a tak sa do Nemecka vrátil.
Ďalším novembrovým interpretom je rodák z Olomouca, folkový pesničkár Jaroslav Hutka. Bol signatárom Charty 77, preto mal už v roku 1977 zakázané verejné vystupovanie. Pre politický nátlak odišiel v októbri 1978 z Československa, žil v emigrácii v Holandsku. Vrátil sa v novembri 1989, na pražskej Letenskej pláni po boku Marty Kubišovej spieval svoje piesne, medzi nimi aj Náměšť a Stůj břízo zelená.