NOVEMBER89: Slovenskí komunisti sa zriekli vedúcej úlohy v predstihu

Foto: TASR

Bratislava 14.11.2019 (TASR)

Hoci federálny parlament schválil zrušenie vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa na svojej mimoriadnej schôdzi 29. novembra, slovenskí komunisti takýto návrh odhlasovali už na svojom zasadnutí 26. a 27. novembra, teda tesne pred konaním generálneho štrajku.

      "Generálny štrajk mal na Slovensku mimoriadny úspech. Dokonca taký, že Komunistická strana Slovenska, ktorá sa od roku 1946 vždy disciplinovane podriaďovala pokynom z pražskej straníckej centrály, sa odhodlala požadovať zrušenie vedúcej úlohy strany v ústave o jeden deň skôr, ako ju zrušilo Federálne zhromaždenie. Toto uznesenie bolo výsledkom mimoriadneho zjazdu ÚV KSS (Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska) konaného v Bratislave v dňoch 26. – 27. novembra 1989," uviedol historik Peter Jašek v štúdii Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990).

      Disident a politik František Mikloško v rozhovore pre Tablet.TV na túto tému uviedol: "Bol tam aj kľúčový moment, ktorý zohrali slovenskí komunisti. Generálny štrajk bol vyhlásený na 27. novembra a noc predtým zasadal ÚV KSS. V pondelok ráno som užasol, keď som počul v správach, že ÚV KSS prijal uznesenie, v ktorom odporúča, aby bol článok 4 zrušený."

      Zo svojich funkcií na čele KSS odstúpili Viliam Šalgovič, Elena Litvajová a Gejza Šlapka, čo boli predstavitelia normalizačnej garnitúry.

      Podľa Jaška k úspešnej organizácii generálneho štrajku prispeli najmä mítingy v Bratislave a iných mestách. "Moderátori vždy spomínali aj ľudí, podniky a organizácie, ktoré sa k VPN pridávali, čím pomáhali v prvých dňoch zbavovať účastníkov demonštrácií strachu," uviedol Jašek.

      Verejnú podporu plánovanému generálnemu štrajku posilnila aj televízna debata 24. novembra, kde vystúpili zástupcovia študentov a Verejnosti proti násiliu – hoci zámer bol opačný a predstavitelia podnikov zdôrazňovali skôr hroziace ekonomické škody, ak sa štrajk uskutoční.

      "Predstavitelia VPN dosiahli v diskusii presvedčivé argumentačné víťazstvo, kým zástupcovia komunistov utrpeli porážku, ktorá poznačila ich ďalšie mediálne výstupy. Dokladom toho bolo aj vystúpenie riaditeľa televízie Jaroslava Hlinického na pléne ÚV KSS niekoľko dní po relácii, ktorý konštatoval: 'Potrebujeme diskutérov do televízie, ale nie je možné zohnať nikoho do tejto televízie, aby sa postavil pred tú kameru'," uviedol vo svojej štúdii Jašek.

      "Predstavitelia oboch strán boli v ostrom kontraste nielen svojím slovníkom, ale aj oblečením – vo svetroch a džínsoch boli lídri VPN aj symbolicky reprezentantmi väčšiny občanov oproti ich škrobeným oponentom v nemoderných oblekoch. Počas diskusie vyslovili lídri VPN pred všetkými televíznymi divákmi také slová, nad ktorými sa len pred pár dňami obyvatelia báli čo i len uvažovať. Milan Kňažko hovoril o potrebe zrušiť vedúcu úlohu KSČ v spoločnosti a Ján Budaj na otázku, aký druh demokracie si členovia VPN predstavujú, odpovedal, že táto žiada demokraciu bez prívlastkov. Zároveň počas diskusie vyzvali ľudí zúčastniť sa na generálnom štrajku," napísal Jašek.

      Disident a bývalý poslanec NR SR František Mikloško v rozhovore pre Tablet.TV prízvukoval, že veľkú rolu zohral fakt, že na Slovensku bolo viac komunistov z pragmatických pohnútok než z presvedčenia. "Komunizmus sa v prvom období ujal ako prejav zloby z obdobia druhej svetovej vojny. Potom si myslím, že to bol pragmatizmus a karierizmus a na Slovensku nás ideovo komunizmus nikdy nezasiahol tak, aby boli ľudia ochotní zaň zomierať. Za tie stáročia našich dejín sme prijali skôr filozofiu prežitia," tvrdí Mikloško.

      Na Slovensku tiež prišlo k prvej personálnej zmene na čele parlamentu. Predsedom Slovenskej národnej rady sa namiesto odvolaného Viliama Šalgoviča stal komunista Rudolf Schuster, neskorší primátor Košíc a prezident SR v rokoch 1999 - 2004.


      Zdroj: upn.gov.sk, Peter Jašek: Pád komunistického režimu na Slovensku (1989 - 1990)