Kubáňovo: Archeológovia pravdepodobne objavili zvyšky zaniknutého kostola
Existenciu farnosti v Kubáňove potvrdzuje zápis o farárovi Egídovi.
Kubáňovo 13.11.2019 (TASR)
Archeológovia pravdepodobne objavili zvyšky zaniknutého starého kostola v obci Kubáňovo v okrese Levice. Archeologický výskum sa uskutočnil v októbri tohto roka v rámci dotačného systému prioritného projektu Ministerstva kultúry SR pod názvom Overenie geofyzikálnych meraní na území vytypovaných stredovekých sakrálnych stavieb, etapa I. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ho realizoval pod vedením Karla Práška v troch obciach, okrem Kubáňova aj v Kamennom Moste a Mojzesove v okrese Nové Zámky.
Je veľká pravdepodobnosť, že sa zvyšky zaniknutej sakrálnej stavby v Kubáňove vo forme vybraných negatívnych základov našli. Treba už len overiť pôdorys.
Prezentoval výsledky archeologického výskumu riešiteľ Pavel Paterka.
Existenciu farnosti v Kubáňove potvrdzuje zápis o farárovi Egídovi z rokov 1332 až 1337. Podľa vizitácie z roku 1697 sa v Kubáňove nachádzal kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta ako filiálka farnosti vo Vyškovciach nad Ipľom. Bol vybudovaný z kameňa v tvare rotundy, mal trámový strop a šindľovú strechu. Svätyňa bola zaklenutá, ale sakristia už vtedy bola v ruinálnom stave. Od roku 1714 do roku 1787 bolo Kubáňovo filiálkou farnosti v Ipeľskom Sokolci. V roku 1787 bola kubáňovská filiálka povýšená na samostatnú farnosť. Zo súpisu kostolov a fár Ostrihomského arcibiskupstva z roku 1733 vyplýva, že malý starý kostol kruhového pôdorysu mal poškodenú strechu a už neslúžil bohoslužobným účelom. Podľa zápisu z roku 1773 ruiny zaklenutého kostola spustli a bol nahradený novopostaveným kostolom v centrálnej časti obce.
Až donedávna sa predpokladalo, že sa starý kostol nachádzal na mieste dnešného kostola. Okolo roku 2010 vznikli vedecké úvahy o tom, že starý kostol sa mohol nachádzať niekde v priestore dnešného obecného cintorína. V roku 2011, za márnicou na voľnej ploche, uskutočnil Ján Tirpák georadarový výskum, počas ktorého boli zistené veľké anomálne plochy.
Počas najnovšieho archeologického výskumu sa otvorili tri zisťovacie sondy. „Objavili sme doklady blízkosti existencie zaniknutej sakrálnej stavby. V planírkach sa našiel stavebný materiál, ktorý mohol pochádzať z múrov kostola, zvyšky omietok s bielym, žltým, červeno-hnedým maľovaním, zvyšky zoxidovaných farebných sklíčok, oblúkové kovanie z okraja sklenených kružieb. Jeden žľab, ktorý sa zistil v okrajovej časti sondy č. 2, mohol byť aj negatívny základ kostola,“ povedal Paterka.
Okrem stavebných fragmentov objavili archeológovia aj kostrové hroby a zvyšky akejsi remeselnej dielne, zrejme z novoveku, ktorá sa prejavila vo forme ohnísk a žľabov s popolom, v ktorom sa našlo veľké množstvo bronzových zliatkov a železných kovaných klincov. Počas výskumu sa našlo veľké množstvo keramiky s charakteristickou výzdobou vlnoviek, vpichov radielka, línií, a biela keramika s červeným maľovaním, naznačujúce osídlenie v 12. až 14. storočí. „Unikátnym nálezom bola zdobená kostená platnička s dvoma dierkami, zrejme z obloženia rukoväte noža. Pravdepodobne boli zistené aj arpádovské mince, ktoré budú vyhodnotené postupne,“ zhodnotil výsledky výskumu Paterka.