Krátko pred Nežnou revolúciou svätorečili vo Vatikáne Anežku Českú
Kanonizácia Anežky Přemyslovny sa uskutočnila 12. novembra 1989 vo Vatikáne.
Rím/Bratislava 12.11.2019 (TASR)
K významným udalostiam, ktoré predznamenali pád totalitného režimu v Československu patrí aj svätorečenie českej šľachtičnej a neskôr matky predstavenej Anežky Přemyslovny, ktorú za svätú vo Vatikáne vyhlásil pápež Ján Pavol II. Od udalosti, ktorá sa stala predzvesťou novembrovej Nežnej revolúcie uplynie v utorok 12. novembra 30 rokov.
Kanonizácia Anežky Přemyslovny sa uskutočnila 12. novembra 1989 v chráme sv. Petra vo Vatikáne a zúčastnilo sa jej približne 10.000 pútnikov z vtedajšej Československej socialistickej republiky (ČSSR). Pútnikov, ktorým komunistické úrady v rozpore s vtedajšími zvyklosťami umožnili cestu do Talianska, viedol pražský kardinál František Tomášek.
Českí katolíci sa o svätorečenie Anežky Přemyslovny snažili už do jej smrti v roku 1282. Prvý veľký úspech k dosiahnutiu tohto cieľa sa im podaril až v roku 1874, keď Anežku pápež Pius IX. prehlásil za blahoslavenú.
V 80. rokoch minulého storočia dal Vatikán najavo, že zvažuje Anežku Přemyslovnu či Anežku Českú vyhlásiť za svätú. Postavil tak komunistické československé vedenie pred zložitú otázku. Predstavitelia Vatikánu napokon ustúpili z plánu uskutočniť svätorečenie v Prahe a komunistické vedenie zasa prisľúbilo, že nebude brániť pútnikom vycestovať do Talianska.
Predstavitelia totalitného režimu svoje slovo dodržali a do Vatikánu vycestovalo približne 10.000 veriacich. Vtedajšia československá vláda dokonca vypravila štyri mimoriadne lôžkové vlaky, stovky autobusov a dva letecké špeciály. Na slávnostnú bohoslužbu sa mnohí českí pútnici dostavili v ľudových krojoch svojho kraja. Niektorým sa dokonca podarilo porozprávať aj s pápežom Jánom Pavlom II.
O päť dní, 17. novembra 1989 vypukla v Československu nežná revolúcia a na počesť novej českej svätici a patrónky celebroval kardinál František Tomášek 21. novembra 1989 slávnostnú omšu v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade. Omšu, počas ktorej kardinál Tomášek oslovil občanov posolstvom s názvom "Všemu lidu Československa!", vysielala v priamom prenose aj vtedajšia štátna Československá televízia.
Anežka Česká bola najmladšia dcéra českého kráľa Přemysla Otakara I. a Konštancie Uhorskej. O jej ruku sa uchádzali viacerí vtedajší významní európski panovníci. Z tohto dôvodu najprv vyrastala na poľskom kniežacom dvore, lebo ju čakal sobáš kniežaťom Boleslavom. Ten však umrel počas poľovačky a tak sa malá Anežka vrátila do Čiech.
Ďalším nádejným pytačom bol aj syn nemeckého cisára Fridricha II. Henrich. Ani tento sobáš sa neuskutočnil a o jej ruku mali záujem aj ďalší panovníci - anglický kráľ Henrich III. Plantagenet, rímsky kráľ Henrich VII. Štaufský a paradoxne aj samotný nemecký cisár Fridrich II., otec predchádzajúceho potenciálneho ženícha Henricha.
To už po smrti Přemysla Otakara I. sedel na českom tróne Anežkin brat Václav I. Jednooký, ktorý dobre poznal sestrinu silnú náklonnosť ku kresťanstvu ovplyvnenú učením Františka s z Assisi. Do sobášov ju preto nenútil a Anežka si zvolila cestu rehoľníčky, ktorou sa stala v roku 1234.
Václav I. jej venoval pozemky pri Vltave, kde neskôr vybudovala kláštor pre mužskú i ženskú rehoľu nasledovníkov svätého Františka z Assisi. Na jeho vybudovanie minula celé svoje kráľovské veno. Finančne jej pomáhali aj matka Konštancia, Václav I., po ňom aj kráľ Přemysl Otakar II. a jeho manželka kráľovná Kunhuta. A tak sa zrodilo významné dielo ranej českej gotiky, známe ako Kláštor svätej Anežky Českej, ktoré súčasťou bola nemocnica pre chudobných a útulok sv. Františka.