Bratislava 09.11.2019 (Skolske.sk)
Alfred Marshall (1842-1924) je anglický ekonóm, jeden zo zakladateľov takzvaného neoklasického smeru v ekonómii, vedúci predstaviteľ Cambridgskej školy ekonómie.
Narodil sa 26. júla 1842 v londýnskej štvrti Bermondsey v rodine Williama Marshalla, pokladníka v Bank of England. Prišli z duchovnej rodiny založenej v Cornwalle v 17. storočí. Jeho otec bol prísny muž vychovávaný v duchu protestantského náboženstva, vyznačoval sa despotizmom voči ženám, ale spojil ho s láskou k svojej manželke.
Študoval na Eaton a Cambridge University, ktoré absolvoval v roku 1865. V roku 1865, keď študoval na St. John's College, Marshall mohol súčasne študovať na inej škole, teda postgraduálne matematiku. Vyštudoval Cambridge University s vyznamenaním. Vyučoval matematiku v Cambridge, politickú ekonómiu na University College v Bristole, od roku 1885 do roku 1908 viedol katedru politickej ekonómie na svojej domácej univerzite.
Väčšinu života učil ekonómiu na univerzite v Cambridge. V roku 1890 vyšlo jeho hlavné dielo, Zásady ekonómie (Principles of Economics) , ktoré bolo vydané mnoho razy a niekoľko desaťročí slúžilo ako hlavná učebnica v USA, Anglicku a ďalších anglosaských krajinách.
Marshallovým hlavným prínosom pre ekonomickú vedu je kombinácia klasickej teórie a marginalizmu, ktorá položila základy modernej mikroekonómie. A. Marshall je známy predovšetkým ako autor teórie trhových cien. Domnieval sa, že trhová hodnota výrobku je určená rovnováhou marginálnej užitočnosti komodity a marginálnymi nákladmi na jej výrobu. Grafickým ekvivalentom tohto ustanovenia je slávny graf nazývaný „Marshallov kríž“ alebo „Marshallove nožnice“. Marshall uviedol do ekonomickej teórie kategórie: „elasticita dopytu“, „prebytok spotrebiteľa“.
Alfred Marshall považoval za potrebné, aby sa štát postaral o „aspekty života chudobných pracovníkov, v ktorých je pre nich ťažké zabezpečiť si ich“, inak považoval za „chybné a nemorálne“.