Pred 150 rokmi sa narodil Ján Maliarik, prekliaty služobník lásky
Ovládal jedenásť jazykov.
Myjava/Bratislava 08.11.2019 (TASR)
Svetových štátnikov zasypával protivojnovými výzvami a mierovými memorandami. Uznával jedinú vojnu – proti vojne. Odmietal pokrytectvo cirkvi a aroganciu mocných. Bol veľkým humanistom, filozofom, autorom vizionárskych diel o nevyhnutnosti zbližovania európskych národov. Taký bol Ján Maliarik - slovenský evanjelický kňaz, humanista, pacifista, filozof, teozof (vyznávač náboženskej mystiky plnej povier) a spisovateľ, ktorý ovládal jedenásť jazykov. Od jeho narodenia uplynie v piatok 8. novembra 150 rokov.
Ján Maliarik sa narodil 8. novembra 1869 v Myjave v chudobnej rodine žandárskeho strážmajstra, ktorá zažila perzekúcie pre otcovo vlastenecké zmýšľanie. Vrchnosť ho napokon suspendovala na obecného bubeníka. Otec zomrel ako 38-ročný a z malého Janka sa stala v ôsmich rokoch polosirota. Spolu s matkou sa len ťažko prebíjali životom, pričom často trpeli hladom a núdzou.
Nadobudnúť vzdelanie sa mu podarilo vďaka nadaniu. Základnú školu navštevoval v Holíči, potom študoval na gymnáziu v Skalici a na evanjelickom lýceu v Bratislave. V rámci prípravy na kňazstvo absolvoval Evanjelickú teologickú akadémiu v Bratislave a v Prešove.
Ešte pred vysvätením za kňaza v roku 1899 bol profesorským zborom odporučený do kňazského úradu v obci Nemcovce v Šarišskej stolici. V roku 1901 nastúpil ako evanjelický farár v obci Veľké Leváre. V tejto dedine na Záhorí neďaleko Malaciek, kde sa tešil veľkej obľube, prežil väčšinu života.
Okrem pastoračnej, vzdelávacej a výchovnej činnosti študoval po nociach hlavné svetové náboženské a filozofické smery a rovnako aj jazyky. Ovládal ich jedenásť – latinčinu, maďarčinu, nemčinu, gréčtinu, hebrejčinu, pričom samo štúdiom si osvojil angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, esperanto a sanskrt (najstarší známy indoárijský jazyk).
Ján Maliarik sa vo svojich publikáciách zaoberal politickými, filozofickými, teologickými a kultúrno-historickými úvahami. Podstatou jeho filozofie bola láska ku všetkému živému. V spisoch, ktorých napísal vyše štyridsať, ako aj apeloch možno pozorovať miestami až detinskú naivitu, ale pozoruhodné boli niektoré myšlienky ako napríklad vytvorenie celozemského univerzálneho štátu, v ktorom videl najlepší prostriedok ako sa dostať z politického, sociálneho a morálneho chaosu doby. Túto víziu rozvinul v jednom zo svojich najvýznamnejších diel Celo-Zemský Univerzálny Štát (1925). Venoval sa tiež písaniu básní, modlitieb a piesní, ktoré však súborne vyšli až polstoročie po jeho smrti - v roku 1996.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny vyhlásil rozhodne vojnu vojne. Začal apelovať na svedomie národov a štátnikov, aby zastavili vojenské akcie. Písal rakúskemu cisárovi Františkovi Jozefovi, nemeckému cisárovi Viliamovi II., ruskému cárovi Mikulášovi II. Vzhľadom na svoje počínanie ho rakúske úrady obvinili z vlastizrady a označili za duševne chorého. Dokonca mu hrozil trest smrti.
Posledný zúfalý krok podnikol Ján Maliarik 16. februára 1916 počas prestávky predstavenia Wagnerovej opery Valkýra v pražskom Národnom divadle. Cez prestávku vystúpil na pódium a predniesol proklamáciu, v ktorej vyzval štáty a ich predstaviteľov na zastavenie všetkých vojenských akcií a nezmyselného vraždenia. Dobová tlač o tom napísala: "V prestávke povstal akýsi muž a počal po česky a potom po slovensky kázať, začnúc slovami – "Pokoj vám!" Dal sa hlasito kázať o uzatvorení mieru a podobne. Kázanie vzbudilo v obecenstve nemalý rozruch. Vzápätí bol z hľadiska odvedený a dopravený do ústavu pre choromyseľných."
Ani v psychiatrickej liečebni Kateřinky neustal vo svojom zápase proti vojnovému besneniu a neprestával písať listy, v ktorých vyzýval svetových štátnikov na zastavenie bojov. "Boli to tie najhroznejšie dva roky v celom mojom živote. Tak ma z môjho bláznovstva liečili, že by som bol čo chvíľa skutočne zošialel," napísal o čase strávenom v liečebni Ján Maliarik.
Ako zanietený pacifista varoval aj pred druhou svetovou vojnou. V roku 1938, tesne pred podpísaním Mníchovskej dohody vydal svoje posledné dielo "Dringender Appell ..." ("Naléhavá Výzva Všem Pozemským Mocnostem, zvláště pak japonské vládě"). V prorockých víziách predpovedal katastrofálne dôsledky. Opäť apeloval aj na svetových vodcov – písal Hitlerovi, Stalinovi, Mussolinimu. Obrátil sa tiež k slovenskému národu: "Ak sa nedáte mnou otcovsky v láske vychovávať, budú vás otčimovsky Nemci a Rusi vychovávať!"
Na prvom mieste bolo u neho všeobecné nenásilie. Miloval človeka a prírodu, ktorá mu bola stálou pripomienkou zdroja všetkého bytia. Bol vegetarián a zastával sa aj zvierat, ku ktorým sa správal človek hrubo. V jeho prítomnosti nebolo možné ublížiť ani komárovi. Údajne aj vďaka Jánovi Maliarikovi napísal Jules Verne román Tajomný hrad v Karpatoch a to potom, keď tohto svetoznámeho francúzskeho spisovateľa sprevádzal v roku 1892 počas jeho návštevy Bratislavy.
Ján Maliarik zomrel 14. júla 1946 v nemocnici U svaté Anny v Brne vo veku 76 rokov. Pochovaný je na cintoríne vo Veľkých Levároch. V roku 2000 nakrútil režisér Martin Kákoš dramatický portrét o tejto svojráznej osobnosti pod názvom Prekliaty služobník lásky.