Miroslav Válek: Domáca úloha
Esej o básnickej zbierke Miroslava Válka: Domáca úloha.
Gabčíkovo 03.11.2019 (Skolske.sk)
V básňach cítiť veľký vplyv náboženstva a viery v Boha. Sú tu ustálené motívy: Boh, Panna Mária, Ježiš Kristus, smrť, neznáma žena, chlapec, dievčatko, Vianoce, viera, zima, jar...
Pozemský život je ťažký, čas neprestajne plynie, básnik zobrazuje plynutie času pohybom kývadla, alebo to opisuje s chlapcovou cestou smutných večerov a nocí. Prosí hviezdy, aby svietili chlapcovi na ťažkú cestu, ktorá sa menila ako kývanie sa konára v búrke.
Objavuje sa motív zimy a chlapca s ťažkým osudom. Taktiež sa zjavuje motív neznámej pani, ktorá je krásna a dobrá. Táto pani môže byť aj skutočná žena, ale dozvedáme sa, že táto žena predstavuje smrť. Básnik opisuje zimu bielu a čistú. Tá neznáma pani, smrť, vysvetľuje, prečo Boh stvoril zimu, že pred stretnutím sa s Bohom si každý musí očistiť svoje vnútro. V inom prípade žena je skutočná a jej nálada je v protiklade s básnikovou náladou. Básnik je osamelý a smúti nad všetkým, čo bolo medzi ním a spomínanou ženou.
Ľudskú lásku prirovnáva k hučiacej vode a zjaví sa motív prírody. Ľudia sa naučia ľúbiť, ale v prírode voda steká bez cieľa. Ľudské oči prirovnáva k svetlám v katedrále, že až do poslednej chvíle musíme neprestajne veriť. Človek, ktorý dostal od života málo, ale aj s málom prežil a aj to málo mu stačilo na to, aby bol spokojný a život žil pokojne. Tí ľudia, ktorí sú spokojní so svojím životom, budú šťastní aj po smrti.
Častou témou jeho básni je Boh a smrť. V jednej básnipíše o žene, ktorá stratila syna a muža. Podľa ostatných sa už nevráti, ale jej viera hovorí, že sa vráti, lebo smrť nie je koniec bytia.
V inej básni smrť je opisovaná ako nenápadný odchod. Podľa Válka sa na človeka po smrti zabudne. Cítiť tu osamelosť, ktorú básnik mohol cítiť počas svojho života,preto sa často obracia k viere a k Bohu.
Básnik vníma Boha ako spasiteľa sveta, ktorý zachráni všetkých ľudí a prinesie lásku. Ľudia by mali nechať ísť veci vlastnou cestou, pretože Boh napraví všetko, čo sa pokazí. Je jedno, ako si pripomíname Boha, či sa dennodenne k nemu modlíme, alebo napíšeme mu svoje prianie, ale na konci života sa k nemu poberieme. My ľudia nepoznáme chvíľu, ktorá bude našou poslednou, a preto by sme mali myslieť na ňu každý deň.
Vianoce sú najväčšie sviatky v roku, lebo sa vtedy narodil Ježiš Kristus. On sa narodil pre všetkých a zomrel pre neveriacich. V tej dobe bohatstvo robilo ľudí falošnými. Podľa básnika Kristus stojí pri nás do poslednej chvíle. Podobne stál aj pri dievčatku, ktorému už nebolo pomoci, ale On aj tak ostal pri dievčatku.
Autor opisuje na príklade myši osamotenosť, ktorú mohol cítiť aj on. Osamoteným ľuďom by počas Vianoc mali ostatní niečo darovať.
Básnik píše aj o Panne Márii ako patrónke ľudí, ktorí stratili vieru a nádej. Vieru opisuje ako oheň, ktorý dáva teplo duši. Cestu životom nevieme zastaviť, občas sú ťažké chvíle a vtedy sa obraciame k viere. Niekedy sa básnik cíti ako najhriešnejší človek, je si vedomý svojich činov, ale aj napriek tomu prosí Pannu Máriu, Matku Ježišovu, aby nešetrila slovami pri jeho obhajobe pred Bohom. Válek verí v to, že každá duša má svojho anjela, ktorý po smrti jeho dobré činy vynesie do neba a keď si v živote nenájdeme čas a nikdy nepozdravíme Boha, tak si nenájdeme miesto oddychu. Tak trestá Boh.
Básne sú napísané v strofách a na konci veršov sú rýmy. V dielach sa objavujú aj archaizmy.
Válek nebol najznámejším predstaviteľom básnikov katolíckej tematiky, ale ja si myslím, že má krásne a zmysluplné náboženské básne.