Turecko ma naučilo byť vďačnejšou
Interview so študentkou, ktorej práca v zahraničí zmenila pohľad na život.
Bratislava 05.11.2019 (Skolske.sk)
Množstvo vecí sa nám zdá nereálnymi, až kým sa jedného dňa stanú skutočnosťou. Kto by pred pár mesiacmi povedal, že šumná Slovenka, k tomu ešte aj nosiaca typické národné meno – Katarína, sa zamiluje do Turecka. Aj keď jej korene nesiahajú od Trenčína, ale o pár kilometrov vyššie (do Kysúc), všetky pamiatky, múzeá, mestá a tradície nášho malebného štátu má ako študentka Katedry manažmentu kultúry a turizmu na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre v malíčku.
Katarína Čanecká, študentka 2. ročníka magisterského stupňa, sa namiesto príprav na štátne skúšky rozhodla minulú jar pracovne zmiznúť za hranice. Odhodlanie zmeniť prostredie ju priviedlo k takmer piatim mesiacom v tureckom meste Side.
Nám sa ju podarilo zachytiť po príchode domov.
1. Turecká republika sa stala jednou z najobľúbenejších destinácií nielen pre Slovákov. Na túto záhadnú krajinu nenechajú dopustiť ani Rusi, Nemci, Briti či Ukrajinci. Tí ju väčšinou hodnotia podľa kvality hotela a úrovne služieb. Ako sa na tento štát pozerá dievča, ktoré ho skutočne ,,ochutnalo do hĺbky“?
Katka: Keďže Turecko je približne 16x väčšie ako Slovensko, celé som ho ani zďaleka nepreskúmala. Nato by rozhodne obdobie, ktoré som tam prežila, nestačilo. A to som tam žila viac ako štyri a pol mesiaca. Je lepšie sa teda vyjadriť skôr k juhu Turecka ako k štátu ako takému. Keďže som pracovala ako transferová delegátka, krajinu som spoznala najmä v oblasti cestovného ruchu.
Turecká riviéra je nádherná. Z pohľadu turistov sa môžeme pozerať hlavne na Stredozemné more, keďže to je lokalita, v ktorej väčšina z nich ukotví.
Ja som však mala možnosť odísť aj trošku ďalej a nie sa venovať len jej pobrežiu. Mohla som preskúmať pohorie Taurus, alebo navštíviť antické pamiatky ako Perge, Pamukkale či Aspendos. Spať pod hviezdami v pohorí, vychutnať si stanovanie s domácimi kamarátmi či kúpať sa vo vodopádoch a navštíviť miestne jaskyne. Myslím si, že krása Tureckej riviéry nespočíva len v Stredozemnom mori, ale i v iných pamiatkach, ku ktorým sa len tak ľahko človek nedostane.
2. Nič nie je biele ani čierne. A čo negatívne stránky? Priority života sú tam inak zoradené, no nie?
Katka: Za negatívnu stránku považujem nadmerné používanie slova ,,bakšiš“ (prepitné) a tiež spôsoby niektorých miestnych predajcov. Zopár z nich ťa dokáže osloviť aj štyridsaťkrát za deň. Ak si však dáš na krk delegátsku menovku, hneď ti dajú pokoj.
Prioritami života tam sú určite rodina a práca… Rodina je tam na vysokej úrovni a rozhodne na prvom mieste.
Na druhej strane dokážem pochopiť ich nadmerné žiadanie ,,bakšišu“. Väčšina obyvateľov pracuje len počas letnej sezóny, čo je približne 7 mesiacov. Zvyšok roka si buď hľadajú prácu v poľnohospodárstve, alebo žijú z ,,bakšišu“, ktorý cez leto vyzbierajú.
3. Slováci tureckej mentalite zväčša pripisujú prívlastky dobyvateľská, dotieravá či vypočítavá. Iste, nie je správne generalizovať a súdiť podľa názoru, ktorý sme si vytvorili na základe verejnej mienky a masových médií. Ako si ich vnímala ty?
Katka: Nemyslím si, že sú dobyvateľskí alebo vypočítaví. Turecká riviéra je dnes viac zameraná na ruskú, ukrajinskú, a celkovo európsku klientelu. Snažia sa tým priblížiť našej mentalite a orientovať na Európu. Iste, sú odlišní, ale trh je tu primárne zameraný na Európanov, takže rozdiely nie sú také badateľné ako možno vo vnútrozemí. Veľa našich tureckých kolegov bolo dokonca ateistov. Naviac, európske ženy sa tam majú veľmi dobre. Ak si Slovenka nenájde muža u nás doma, určite sa jej podarí zbaliť nejakého Turka, je to jednoduchšie. Dokonca si vedia rýchlo zapamätať i naše mená.
4. Podľa prieskumov ostatnej dekády pri sčítaní vierovyznania sa kresťanstvo šplhá na Slovensku na 77%. Na druhej strane v Turecku moslimovia predstavujú percentuálne 99,8% z celkového počtu obyvateľstva. Ocitla si sa v nejakej situácii v súvislosti s náboženstvom, ktorá ťa prekvapila/zarazila?
Katka: V turizme som rozdiely medzi kresťanmi a moslimami nepocítila. Tureckí kolegovia, zamestnanci hotelov, prípadne iných ,,cestoviek“ ma možno brali ako kresťanku, ale nikdy ma od nich neodlišovali. Pri mojej práci náboženstvo nezohrávalo ani negatívnu ani pozitívnu rolu.
Občas, keď som cestovala do vnútrozemia, som si všimla, že počet buriek (vrchná vrstva odevu ženy) sa zvýšil. Pri riviére ich moslimky nezvykli nosiť, no v menších dedinkách pohoria Taurus ju mala skoro každá. Ja osobne som sa však nikdy do konfliktnej situácie s nimi nedostala, správali sa ku mne vždy seberovne aj muži aj ženy.
5. Láska ide vždy cez žalúdok, poďme teda na gastronómiu. Turecká kuchyňa je podľa viacerých štatistík jednou z najlepších. Jej prechod medzi stredozemnou a tou z Blízkeho východu prináša špecifické chute. Nejedno slovenské mesto zdobia fast foody s tureckým kebabom, dá sa ich chuť porovnať? Prípadne, aká je tá turecká kuchyňa?
Katka: Milujem pide (turecká pizza), merçimek çorbu (šošovicová polievka) a gozleme (turecké placky).
Najlepšie ich robia pri letisku v Antalyi, ale hlavne v reštauráciách, ktoré možno na oko vyzerajú špinavé a maličké, no práve oni sú tie klasické a kvalitné miesta s domácou kuchyňou.
Varia v nich jednoznačne najlepšie jedlo. Tie, ktoré sa chcú podobať na európske, sa s nimi nedajú ani zďaleka prirovnať.
Turecký kebab je pre mňa s tým slovenským neporovnateľný. Párkrát som ho ochutnala a neviem, či máme iné teľacie mäso a ovce, ale tureckej chuti to nedokážem pripodobniť. Možno je rozdiel práve v tom, že Turci využívajú mäso, ktoré zabili jeden maximálne dva dni pred jeho spotrebou.
6. Hovorí sa, že ak raz človek odíde, už nikdy nevystúpi z lietadla ako predtým, ale ako celkom iná osoba. Pocítila si nejakú zmenu na sebe aj ty?
Katka: Iste, riadne veľkú zmenu som na sebe pocítila. Dokonca aj ľudia okolo mňa si všimli, že som sa iná. Niežeby som zmenila svoje priority, ale naučila som sa kvantum vecí. Napríklad trpezlivosti. Veľa vecí ma už nedokáže len tak vytočiť. Tiež som si uvedomila, aké je dôležité mať čo jesť a kde spať…
Myslím si, že ak sa človek raz v živote zasekne a nevie ako ďalej, mal by odísť… Možno nedostane odpoveď na svoje otázky, no môže sa stať, že ho tie odpovede za pár mesiacov už ani nebudú zaujímať. Zahraničie ho priučí toľkým veciam, ktoré doma nikdy nezažije.
Spozná kopu ľudí s odlišnými príbehmi, rozmanitosť kultúrneho ruchu a tú šialenosť nového sveta. No v prvom rade, začne byť vďačnejší, lebo zistí, že nech sme kdekoľvek na svete, každý máme podobné priority.
7. Dobrodružstvo a práca v zahraničí je jedným z najlepších učiteľov. Za akú životnú skúsenosť vďačíš Turecku?
Katka: ...že som našla svoje spriaznené duše, ľudí s podobným názorom na život a priateľstvá na celý život. Vďačím mu najmä za ľudí, lebo sa na nich môžem obrátiť i v súčasnosti…
Ďakujeme Katke za sprostredkovaný rozhovor.
