Od narodenia geológa B. Cambela uplynie 100 rokov
Kľúčový podiel mal na zakladaní geologických vedeckých pracovísk mimo akademickej pôdy.
Bratislava 28.10.2019 (Skolske.sk)
Medzi najvýznamnejšie osobnosti vedy minulého storočia zaradila Bohuslava Cambela Cambridgeská univerzita v roku 1998. Jeho meno uviedla aj v publikácii pod názvom 2000 významných vedeckých pracovníkov 20. storočia. Od narodenia slovenského geochemika, geológa a zakladateľa geochémie na Slovensku uplynie v utorok 29. októbra 100 rokov.
Počas svojho vedeckého života sa Bohuslav Cambel zaoberal mineralógiou, ložiskovou geológiou, študoval geochémiu bázických a granitoidných hornín a rudných minerálov domácich i svetových ložísk.
Bohuslav Cambel sa narodil 29. októbra 1919 v Slovenskej Ľupči. Maturoval v roku 1939 na gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 1946 absolvoval Prírodovedeckú fakultu Slovenskej univerzity (tak sa v tom čase nazývala Univerzita Komenského) v Bratislave. Neskôr tu v období rokov 1952 a 1953 pôsobil aj ako prodekan Fakulty geografických a geologických vied Slovenskej univerzity a neskôr ako prorektor Univerzity Komenského (UK).
Dekanom Prírodovedeckej fakulty UK bol v rokoch 1959-1961. Na poste prorektora UK pôsobil v období rokov 1953-1954 a 1956-1957, rektorom bol v rokoch 1966-1969. Od roku 1953 do roku 1958 zastával aj funkciu vedúceho katedry nerastných surovín a geochémie UK. Zakladateľom a vedúcim prvej katedry geochémie UK vo vtedajšom Československu sa stal v roku 1969.
Kľúčový podiel mal Cambel aj na zakladaní geologických vedeckých pracovísk mimo akademickej pôdy. Predovšetkým Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a jeho geologického pracoviska v Banskej Bystrici. Vychoval generácie vysokoškolsky vzdelaných pedagógov a vedeckých pracovníkov v odbore ložisková geológia a geochémia. Postupne tento ústav rozšíril o nové odbory: geologicko-mineralogicko-petrologický a metalogenetický. Geologický ústav postupne dobudoval nielen v rámci technického vybavenia, ale aj personálne na úroveň vyspelých európskych geologických pracovísk.
V Slovenskej akadémii vied pracoval od roku 1963 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1990 na poste riaditeľa Geologického ústavu. V rokoch 1966-1980 ako externý riaditeľ popri svojom vedeckom a pedagogickom pôsobení na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.
Z množstva jeho vedeckých publikácií patria k najvýznamnejším Výsledky geologického mapovania – mapa kryštalinika Malých Karpát a vysvetlivky k nej, ďalej Mapa ČSSR Viedeň – Bratislava v mierke 1:200.000, Mapa Mníšek – Švedlár – Slovinky a ďalšie publikácie.
Svoje rozsiahle vedeckovýskumné práce zameriaval na výskum kryštalických hornín viacerých oblastí centrálnych častí Západných Karpát. Intenzívne sa venoval aj štúdiu malokarpatského kryštalinika, otázkam neovulkanizmu Kremnicko-štiavnického pohoria, problematike metalogenézy Spišsko-gemerského pohoria i geochronologickému datovaniu kryštalických komplexov Západných Karpát a vzniku ložísk nerastných surovín.
Medzinárodná konferencia venovaná 100. výročiu narodenia Bohuslava Cambela a 70. výročiu založenia časopisu Geologica Carpathica sa konala 9. – 12. októbra 2019 v Kongresovom centre Slovenskej akadémie vied v Smoleniciach. Vydávaniu spomínaného časopisu predchádzal Geologický zborník, ktorý sám Cambel začal pretvárať už v roku 1950. Pod jeho vedením sa Geologica Carpathica už v sedemdesiatych rokoch postupne etablovala na medzinárodný vedecký časopis, ktorý patrí medzi najcitovanejšie (impaktované) vo Web of Science už od roku 1996.
Slovenská akadémia vied udeľuje aj medailu Akademika Cambela za mimoriadny prínos k rozvoju geologických vied. Jej štatút schválila Vedecká rada Geologického ústavu SAV 17. júna 2013.
Bohuslav Cambel získal za svoju prácu množstvo domácich zahraničných ocenení a uznaní. Zomrel 9. júla 2006 v Bratislave.
Zdroje: www.skolske.sk, www.geo.sav.sk