Pred 110 rokmi sa narodil britský maliar Francis Bacon
Jehio dielo je konvenčné a zároveň významne obrazoborecké či novátorské.
Dublin/Bratislava 28.10.2019 (TASR)
Jeden z najznámejších predstaviteľov tzv. novej figurácie, britský maliar Francis Bacon pútal značnú pozornosť nielen svojim originálnym dielom, ale aj nekonvenčným spôsobom života. Od narodenia maliara, ktorého niekdajšia britská premiérka a konzervatívna politička Margaret Thatcherová opísala ako "muža, čo maľuje tie hnusné obrazy", uplynie v pondelok 28. októbra 110 rokov.
Dielo Francisa Bacona je konvenčné a zároveň významne obrazoborecké či novátorské. Používal olejové farby a tradičné plátno, ale zásadne maľoval na jeho zadnú, drsnú neopracovanú stranu. Zároveň však vyžadoval, keď cena jeho obrazov výrazne stúpla, aby boli jeho diela vystavované výlučne v pozlátených rámoch.
Venoval sa iba figuratívnej maľbe, odmietal abstrakciu, pridržiaval sa obmedzeného spektra farieb, z ktorých dominovali čierna a červená. Jeho expresívne diela sú charakteristické deformáciami ľudských tiel a tvárí. Námety čerpal nielen z obrazov Diega Velázqueza, Vinceta van Gogha, alebo Pabla Picassa, ale aj z fotografií, röntgenových snímok, z bitúnkov či filmov.
Do obrazov premietal svoje emócie a pocity, ktorých zdrojom bol aj jeho život umelca-vydedenca a homosexuála s búrlivým milostným životom. Dvaja z Baconových milencov umreli v deň vernisáže jeho obrazov. Peter Lacey v roku 1962 v deň vernisáže v Tate Gallery. George Dyer spáchal samovraždu zasa v deň otvorenia Baconovej retrospektívnej výstavy v Grand Palais v Paríži v roku 1971.
Hoci sa Francis Bacon navonok často tváril ako svetácky umelec, ktorý obľubuje večierky, alkohol a hazardné hry, jeho maľby vyjadrujú často opak. Rozprávajú príbeh o vnútornom zmätku, smútku či hneve umelca.
Francis Bacon sa narodil 28. októbra 1909 v Dubline anglickým rodičom. Jeho slávnym predkom bol anglický filozof s rovnakým menom a priezviskom, ktorý žil na konci 16. a začiatku 17. storočia. Bol údajne plachým dieťaťom, ktorého trápila chronická astma a viaceré alergie. Do školy ho rodičia poslali až v pätnástich rokoch, a strávil tam iba rok. Ako šestnásťročný odišiel do Londýna. Žil z finančnej podpory matky a príležitostne si privyrábal ľúbostnými avantúrami so staršími mužmi.
O umenie sa začal vážnejšie zaujímať okolo roku 1927 počas jedenapolročného pobytu v Paríži. Inšpiroval ho obraz francúzskeho maliara Nicolasa Poussina s názvom Vraždenie neviniatok a tiež výstava šiestich obrazov Pabla Picassa.
Bacon bol samouk, začínal kresbami a akvarelmi a jeho prvé diela kupovali len jeho príbuzní a priatelia. Zlom v jeho kariére nastal v roku 1933, keď si jeho obraz kúpil sir Michael Sadler. Posmelený týmto, aj finančným, úspechom usporiadal v roku 1934 svoju prvú samostatnú výstavu. Napriek svojej určitej výstrednosti Baconove obrazy zaujali kritiku aj bežných divákov a od tej doby sa venoval výhradne maliarstvu.
Používal jednoduché maliarske techniky, maľoval na opačnú stranu plátna bez podkladu tenkými nátermi niekoľkých farieb, takže jeho obrazy pôsobia dojmom neostrej časopiseckej reprodukcie. K jeho najznámejším dielam patrí parafráza portrétu pápeža Inocenta X. od španielskeho barokového majstra Diega Velázqueza či triptych s názvom Spomienka na Georga Dyera zobrazujúci smrť maliarovho milenca, ktorý sa predávkoval drogami v kúpeľni parížskeho hotela.
Jeden z najznámejších britských maliarov 20. storočia Francis Bacon zomrel 28. apríla 1992 v Madride na infarkt.
Život výtvarníka približuje napríklad aj životopisný film Love Is the Devil: Study for a Portrait of Francis Bacon (Prekliata láska, 1998) britského režiséra Johna Mayburyho.
O dielo Francisa Bacona je veľký záujem aj v súčasnosti a predáva sa za obrovské sumy. V roku 2013 sa na dražbe v newyorskom aukčnom dome Christie's predal jeho triptych Tri štúdie Luciana Freuda (1969) za viac ako 142 miliónov amerických dolárov, čím sa prekonal rekord z roku 2012, keď sa obraz Výkrik Edvarda Muncha predal za 119 miliónov dolárov.