Autor Ganymedovej fontány V. Tilgner sa narodil pred 175 rokmi
Viktor Oskar Tilgner sa narodil 25. októbra 1844 v Bratislave.
Bratislava 25.10.2019 (TASR)
Už viac ako 130 rokov stojí na dnešnom Hviezdoslavom námestí pred historickou budovou Slovenského národného divadla (SND) Ganymedova fontána, jedna z najkrajších fontán v Bratislave. Jej autorom je sochár Viktor Oskar Tilgner, od narodenia ktorého uplynie v piatok 25. októbra 175 rokov.
Diela bratislavského rodáka zdobia nielen Bratislavu, ale aj Viedeň. Koncom 19. storočia patril Viktor Oskar Tilgner k najuznávanejším sochárom v strednej Európe. K jeho známym a uznávaným dielam patrí nielen bratislavská Ganymedova fontána, ale napríklad aj socha Wolfganga Amadea Mozarta vo Viedni či bronzová busta Vincenza Belliniho vo Viedenskej štátnej opere.
Viktor Oskar Tilgner sa narodil 25. októbra 1844 v Bratislave. V roku 1846 sa s rodičmi presťahoval do Viedne, kde potom strávil celý život. Študoval na viedenskej Akadémii výtvarných umení (AVU) a po absolvovaní študijnej cesty v Taliansku (1874) pracoval v dielni Josefa Gassera. Od roku 1883 bol profesorom na viedenskej AVU.
Počas tvorivého života sa venoval takmer všetkým oblastiam sochárskej tvorby. Vytváral pomníky, fontány, dekoratívne plastiky, alebo náhrobníky. Hlbokú stopu zanechal aj v oblasti portrétovej tvorby. Prvé portréty realizoval v akademickom duchu, od roku 1872 sa postupne prepracovával k neobarokovému výrazu, ktorý najviac vyhovoval jeho dôrazu na detail. Portrétoval významné politické a umelecké osobnosti.
Predstaviteľ sochárskeho a maliarskeho neobaroka viackrát navštívil Bratislavu. V roku 1883 v rodnom meste usporiadal aj svoju výstavu a po jej skončení daroval mestskému múzeu viac ako 20 diel. V Bratislave po ňom ostal napríklad Hummelov pamätník (1887) pred dnešným Veľvyslanectvom Spolkovej republiky Nemecko (SRN), ale hlavne Ganymedova fontána stojaca na Hviezdoslavovom námestí pred historickou budovu SND. Dokončená bola v roku 1888 na náklady vtedajšej Prvej bratislavskej sporiteľne.
Vrchol fontány zdobí orol s veľkými rozprestretými krídlami, na ktorom sedí usmievavý chlapček. Tilgnerovi sa pri vytváraní fontány podarilo prepojiť grécku mytológiu so starými bratislavskými povesťami. Podľa mestskej legendy bol za dávnych dôb na mieste dnešného Hviezdoslavovho námestia ostrov obklopený dunajským ramenom a na mieste fontány vraj stála veľká skala. Sem sa prišli ukryť pred tatárskymi vojskami rybári, z ktorých najodvážnejší bol Lukáč, ktorý prišiel s plánom loviť v noci potajomky ryby pre vyhladovaných obyvateľov okupovaného mesta.
Tatári však po určitom čase rybárov odhalili a začali ich prenasledovať až na spomínaný ostrov. Rybárom hrozila smrť zo strany tatárskej presily. Odvážnym rybárom pomohol orol.
Tilgner sa inšpiroval aj antickým mýtom, podľa ktorého sedí na orlovi chlapec menom Ganymédes, syn kráľa Tróa, po ktorom bola pomenovaná Trója. Chlapca jedného dňa uniesol Zeus v podobe orla. Ten ho odvliekol na Olymp, kde chlapec gréckym antickým bohom nalieval nektár nesmrteľnosti a večnej mladosti. Inšpiráciou pre Tilgnera boli aj fontány v parku Vily d'Este v Tivoli.
Figurálne časti fontány podľa Tilgnerových modelov odliala do bronzu kovolejárska budapeštianska firma Beschorner. Ganymedova fontána sa stala prvou verejnou fontánou vo vtedajšej Bratislave s výlučne okrasnou funkciou. Neslúžila na čerpanie vody, alebo ako zdroj pitnej vody pre obyvateľov okolitých domov.
Medzi významné Tilgnerove diela je zaraďovaná aj socha Wolfganga Amadea Mozarta vo Viedni, kamenná socha Alegória sochárstva na Viedenskom centrálnom cintoríne, bronzová busta Vincenza Belliniho vo Viedenskej štátnej opere či Tritónova studňa vo Volksgarten pri viedenskom Hofburgu. Dve kópie tohto diela nazvané Tritón a nymfa sa nachádzajú tiež v Bratislave. Jedna na nádvorí Slovenskej národnej galérie (SNG) a druhá na nádvorí Mirbachovho paláca.
Tilgnera ocenili v roku 1877 Rytierskym krížom cisára Františka Jozefa I. Dostal aj Reichelovu cenu či Rytiersky kríž francúzskej čestnej légie.
Uznávaný sochár a portrétista Viktor Oskar Tilgner zomrel 16. apríla 1896 vo Viedni vo veku 51 rokov.