Bratislava 18.10.2019 (Skolske.sk)

Skôr ako posledný strom padne, musíš si ujasniť ako budeš žiť – toto sú slová piesne, ktorú spievala speváčka so ZUŠ, pod vedením  pani Tinky Baračkovej. Pieseň zaznela 16.10.2019 v Materskej škole Hollého 3 v Hlohovci, pri 5. slávnostnom vztyčovaní vlajky Zelenej školy.

 Myslím si, že vlajku Zelenej školy zdvíhali hrdo a právom. Celý personál pod vedením pani riaditeľky Liviky Klostermannovej, detí materskej školy a celého kolégia Zelenej školy sa snaží aspoň z maličkých čriepkov skladať mozaiku zdravšieho života, čistejšej prírody. Denne učiteľky, pri každej príležitosti vštepujú deťom základy zdravého života, odkrývajú im tajomstvá živej aj neživej prírody. Z roka na rok podrobnejšie prežívajú napr. vykuklenie motýľa, klíčenie semienok, získavajú zručnosti pri príprave chutných a zdravých receptov, so zatajeným dychom sledujú kúzla s farbami, let šarkana, skúmajú vlastnosti látok, silu vetra a pod. Nezabúdajú ani na šetrné zaobchádzanie s prírodou, energiami a zasvecujú deti do základov separácie odpadu a jeho druhotného využitia.
​​​​​​​

Veselou piesňou Farebná jeseň otvorila túto slávnosť Ninka Jakubovičová. Ako to už býva, medzi príhovormi pani riaditeľky a hostí sa preplietali tance a spevy detí z materskej školy. Gazdinky v červených sukničkách načreli do starých tradícií a prostredníctvom tanca varili slivkový lekvár. Chvíľami sa mi zdalo, že cítim jeho omamnú vôňu.  No potom zaznela fujara Janka Šulíka, ktorá nás aj keď v daždi no predsa vyniesla na zelené stráne našich hôr. Uznanlivé slová primátora Miroslava Kollára sú záväzným povzbudením do ďalšej činnosti. Aj keď medzi kvapkami no s radosťou a rezko sa roztancovali opäť naše deti. Prítomní  ich rytmickým potleskom  sprevádzali počas vystúpenia. Odmenou pre všetkých bola pochvala a poďakovanie regionálnej koordinátorky Zelenej školy Zuzany Labašovej. Hymnou Zelenej školy a slovami vďaky všetkým sa slávnosť neskončila. Študenti z gymnázia Ivana Kupca v Hlohovci si pod vedením Dáši Košťálovej pripravili energetickú olympiádu a súťaž papierových húseničiek. Zvedavých návštevníkov informoval fotoalbum na školskom dvore, rozvoniaval lipový čaj, vyhrávala fujara i píšťalky a pani Halásová, ľudová drôtikárka, ukazovala svoje milé drobné výrobky z drôtu.

Verím tomu, že tieto deti a ľudia v ich blízkosti majú ujasnené ako chcú ďalej žiť. Žiť pod korunami košatých stromov, v miernom vánku počúvať šumenie potoka, očami sledovať letiaceho motýľa a kdesi v diaľke cítiť vôňu lesných jahôd. Prejsť sa po meste, ktoré lemuje čistá rieka s množstvom rýb, kde je čisto, kvitnú kvety, kde neparkujú autá na chodníkoch a tráve, kde môžete zájsť do parku a cítiť sa zasa príjemne. Nuž zaželajme si spoločne takýto život, začnime všetci od seba a nedopustime v mene našich detí, aby posledný strom padol. Nedopustime, aby padli ešte nejaké stromy.

Vaša  Evka