Bratislava 07.10.2019 (Skolske.sk)

Každoročne približne 15 % šesťročných detí odchádza zo zápisu s odporúčaním nastúpiť do prvého ročníka o rok neskôr. Čas, ktorý získajú, má byť využitý na zlepšenie ich pripravenosti na školu. Deti ho však trávia v odlišných podmienkach. Pre deti zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia sú určené nulté ročníky. Zlepšujú skutočne ich vzdelávacie príležitosti a šance na lepší život?

Nástup do 1. ročníka je na Slovensku podmienený dosiahnutím školskej spôsobilosti. Budúci prvák či prváčka musí dosiahnuť požadovaný stupeň telesnej zrelosti, ako aj psychickej vyspelosti, ktorá sa hodnotí s ohľadom na jeho mentálnu, citovú, sociálnu a motivačnú úroveň pripravenosti  na plnenie školských povinností. Ak aj dieťa dovŕši k septembru šiesty rok veku, no nedosiahne školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky (ďalej PŠD) o jeden školský rok alebo o zaradení dieťaťa do nultého ročníka základnej školy. Robí tak na základe žiadosti zákonného zástupcu, ktorej súčasťou je odporúčanie pediatra a tiež zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, skrátene poradne.
​​​​​​​

Nulté ročníky sa zriaďujú najmä na východnom Slovensku

Kým v niektorých regiónoch deti, ktoré nedosiahnu školskú spôsobilosť dostávajú skôr odklad povinnej školskej dochádzky, v iných väčšina smeruje do nultých ročníkov. Tie sú podľa zákona určené pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia (ďalej SZP), u ktorých neexistuje predpoklad, že by mohli zvládnuť vzdelávací program prvého ročníka základnej školy. Keďže prevažná väčšina týchto detí žije na východnom Slovensku, neprekvapí, že v Košickom a Prešovskom kraji približne 70 % detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť, odišlo v roku 2018 zo zápisu s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. V Banskobystrickom kraji dostalo takéto odporúčanie 28 % detí. Ako vidieť v grafe 1, v ostatných krajoch viac než 90 % deťom bol odporučený odklad PŠD . O tom, že triedy nultých ročníkov sa napĺňajú najmä na východnom Slovensku hovoria aj iné štatistiky. V školskom roku 2017/18 začínalo v Prešovskom kraji školskú dochádzku v nultom ročníku 15 % všetkých detí, ktoré nastúpili do bežnej základnej školy. V Košickom kraji 18 %. Priemer Slovenska sa pohyboval okolo 6 %.
Graf 1: Podiel detí s návrhom na odklad PŠD a na zaradenie do nultého ročníka z celkového počtu detí, ktoré nedosiahli školskú spôsobilosť pri zápise do 1. ročníka v roku 2018 podľa krajov.

Nulté ročníky sa tešia stále väčšiemu záujmu

Počet tried nultých ročníkov, ako i detí v nich sa neustále zvyšuje. Kým v roku 2002 bolo v základných školách len 76 tried, v roku 2018 ich bolo už 277. Počet žiakov a žiačok v nich sa v sledovanom období zvýšil z 970 na 3 515. Otváranie nových tried sa javí ako prirodzená reakcia na zvyšujúci sa dopyt. Podľa výpovedí vedúcich zamestnancov základných škôl, ktorí sa zúčastnili kvalitatívneho zberu dát To dá rozum, niektorí rodičia prichádzajú už na zápis s požiadavkou, aby ich dieťa nastúpilo do nultého ročníka. K zriaďovaniu nultých ročníkov sú pritom riaditelia motivovaní nielen záujmom rodičov. Motivuje ich aj systém financovania. Na žiaka nultého ročníka základná škola dostane dvojnásobne viac peňazí než na žiakov v ostatných ročníkoch. Zriadenie takejto triedy sa teda pre školu finančne oplatí. Prevažná väčšina riaditeľov škôl nulté ročníky víta. Keďže tak oni, ako aj učitelia vidia, ako v nich deti v priebehu roka napredujú, obhajujú ich. Cítia, že investované úsilie sa premieňa na hmatateľné výsledky. Nulté ročníky preto vnímajú ako veľký prínos. Prečo však nemôžme zdieľať toto nadšenie?

Po ukončení nultého ročníka pokračuje väčšina žiakov v etnicky homogénnych triedach
V nultých ročníkoch nájdeme najmä rómske deti. Sú v nich zastúpené v oveľa väčšej miere ako väčšinová populácia. V školskom roku 2017/18 tvorili žiaci a žiačky z marginalizovaných rómskych komunít 72 % všetkých žiakov nultého ročníka. Tieto údaje jasne ukazujú, že nulté ročníky sa stali hlavným nástrojom verejnej politiky práve pre vzdelávanie rómskych detí z najchudobnejších a segregovaných komunít, a to napriek tomu, že dodnes nebol zrealizovaný  dlhodobý pedagogický výskum, ktorý by potvrdil  ich pozitívny vplyv na neskoršiu vzdelávaciu dráhu a následné uplatnenie sa v živote.
​​​​​​​
Nulté ročníky sú na mnohých školách výhradne záležitosťou chudobných rómskych detí, ktoré sa vďaka nim stávajú členmi etnicky homogénnych rómskych tried. V podobnom zložení pokračujú aj do vyšších ročníkov. Žiaci, ktorí v roku 2016/17 absolvovali nultý ročník, boli v ďalšom roku v triedach, v ktorých 63 % ich spolužiakov tiež absolvovalo nultý ročník. Tento údaj naznačuje, že následné prerozdelenie žiakov do ostatných prvých tried v čase, keď už dosiahli požadovanú školskú pripravenosť, nie je bežnou praxou. Vďaka týmto praktikám sa však prehlbuje nežiaduca segregácia vo vzdelávaní. .
 

Dlhodobé efekty nultých ročníkov nie sú preskúmané

Práca učiteľov a učiteliek v nultých ročníkoch nepochybne prináša ovocie v podobe zlepšenia jednotlivých oblastí školskej pripravenosti. O ich účinku na ďalšie vzdelávacie výsledky detí sa však nedá usudzovať. Akékoľvek údaje, ktoré by podporili hypotézu o dlhodobom pozitívnom či negatívnom efekte chýbajú. Dostupné dáta skôr naznačujú, že veľa absolventov nultých ročníkov sa aj tak nevyhne neskoršiemu školskému neúspechu.  Podľa správy Štátnej školskej inšpekcie, prvé 3 ročníky základnej školy úspešne ukončila v roku 2017/2018 ani nie polovica detí, ktoré v školskom roku 2013/14 navštevovali triedy nultých ročníkov. Zvyšná polovica sa nevyhla opakovaniu. Niektorí nezvládli už požiadavky 1. ročníka, iní si museli zopakovať druhý či tretí ročník. Za absurdné možno považovať opakovanie samotného nultého ročníka.  Podiel tých, ktorí ho opakujú, dokonca stúpa. V školskom roku 2009/10 išlo o 0,73 % žiakov, v školskom roku 2017/18 už o 2,3 %. Nultý ročník sa započítava do povinnej školskej dochádzky, a tak sa v praxi stáva, že žiak začne plniť tretí rok školskej dochádzky v 1. ročníku ako 8-ročný, a ak na prvom a druhom stupni ešte raz opakuje ročník, končí povinnú školskú dochádzku (ďalej PŠD) ako 16-ročný v ôsmom ročníku základnej školy. Hoci predčasné ukončenie PŠD bez dosiahnutia základného vzdelania nemožno jednoznačne pripísať existencii nultých ročníkov, faktom je, že deti odchádzajúce z ôsmeho či nižšieho ročníka ZŠ nemajú veľkú šancu študovať na strednej škole a získať kvalifikovanú prácu. Ich jedinou možnosťou sú dvojročné učebné odbory, ktoré ponúkajú vzdelanie s veľmi nízkym uplatnením na trhu práce . Takmer automatické zaraďovanie rómskych detí z vylúčených lokalít do nultých ročníkov má teda nepriamy dopad na mieru nezamestnanosti a kvalitu života ľudí, ktorých prístup na trh práce je vďaka nízkej kvalifikácii mimoriadne sťažený. 
​​​​​​​

Nulté ročníky sú neefektívnou náhradou predškolského vzdelávania

Nulté ročníky sú drahou a z dlhodobého hľadiska neúčinnou náplasťou na chýbajúce predškolské vzdelávanie. Zriaďujú sa v krajoch, kde je najslabšia účasť detí na predškolskom vzdelávaní a znížená dostupnosť materských škôl. Niektorí učitelia si však myslia, že pripravia deti na školu lepšie ako materská škola. S týmto názorom sa však nezhodujú odborníci. Nultý ročník nemôže nahradiť materskú školu. Intervencia totiž prichádza príliš neskoro, vo veku šiestich rokov. K najrýchlejšiemu vývoju a tvárnosti mozgu pritom dochádza v prvých troch rokoch života človeka. Keď dieťa dovŕši 4 až 5 rokov života, polovica funkcií mozgu je už vyvinutých. Aj jazykové a pred-gramotné schopnosti 5 ročného dieťaťa predurčuje prvých tisíc dní života dieťaťa. Preto široko dostupné predškolské vzdelávanie môže priniesť lepšie výsledky. Je preukázané, že deti, ktoré absolvovali materskú školu aspoň jeden rok, navštevujú nultý ročník v oveľa menšej miere ako deti, ktoré ju nenavštevovali a vo väčšej miere nastupujú priamo do prvého ročníka základnej školy. Je vysoko pravdepodobné, že ak by deti zo SZP navštevovali materskú školu dlhší čas, nultý ročník by stratil svoje opodstatnenie. Štát by zároveň ušetril nemalé prostriedky. Vzdelávanie žiaka v nultom ročníku je totiž zhruba o štvrtinu drahšie ako vzdelávanie v materskej škole.
 

Záver

Nulté ročníky sú nesystémovým prvkom, prostredníctvom ktorého sa štát pokúša poskytnúť deťom zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia podporu, ktorá mala prísť oveľa skôr. Roky podporovaná sieť nultých ročníkov vytvára ilúziu, že riešenie existuje. Je najvyšší čas obrátiť pozornosť správnym smerom a investovať energiu, ako i finančné prostriedky do overených postupov, a to do budovania kvalitného systému ranej starostlivosti a predškolského vzdelávania, ktorý bude dostupný aj tým najzraniteľnejším skupinám detí. Zlepšenie prístupu detí zo SZP ku kvalitnému vzdelaniu spočíva v schopnosti systému postaviť ich na vstupe do školy na rovnakú štartovaciu čiaru s ostatnými rovesníkmi. Táto snaha je prítomná aj v novele zákona, ktorou sa zaviedlo povinné
predprimárnevzdelávanie pre všetky 5-ročné deti. Cieľ dostať do materských škôl čo najviac detí zo SZP je legitímny, avšak  ak sa celá diskusia zúži len na otázku predškolského vzdelávania, dá sa očakávať, že dopady nebudú dostatočné. Intervenovať treba omnoho skôr. Preto popri otázke zlepšovania dostupnosti materských škôl je kľúčová i otázka tvorby kvalitných programov starostlivosti o rodiny s deťmi do 3 rokov. Tá je momentálne na okraji záujmu a je skôr témou mimovládnych organizácií, ktoré aj v tejto otázke suplujú štát.

Katarína Vančíková
analytička To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania

Text je súčasťou projektu To dá rozum, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. V článku sú použité údaje zo zdrojov To dá rozum, Inštitútu vzdelávacej politiky a ÚHP.