Mlyn zábavy a tanca na Moulin Rouge sa točí už 130 rokov
Od začiatku išlo o veľmi extravagantný podnik.
Paríž/Bratislava 06.10.2019 (TASR)
Rok 1889 je pre Paríž a jeho obyvateľov nezabudnuteľný, pretože v tomto roku uzreli svetlo sveta dva neodmysliteľné symboly hlavného mesta Francúzska. Dňa 6. mája bola pre verejnosť otvorená Eiffelova veža a presne o päť mesiacov neskôr, 6. októbra sa po prvý raz otvorili dvere parížskeho kabaretu, tančiarne a baru Moulin Rouge (Červený mlyn), ktorý sa stal jedným z najslávnejších kabaretov na svete. V nedeľu, 6. októbra uplynie 130 rokov odvtedy, kedy sa začalo točiť pomyselné koleso tohto chrámu nočného života v mesta na Seine, ktorý ponúka bezstarostnú ľahkosť a radosť zo života.
„Pokiaľ nezanikne Paríž, nezmizne zo sveta ani zábava.“ Táto myšlienka, ktorú hlásal v 16. storočí najslávnejší prorok Nostradamus má svoje opodstatnenie. Totiž francúzska metropola svojou históriou potvrdzovala, že neustále hľadala nové formy zábavy, pričom legendárne kabarety na prelome 19. a 20. storočia sú jedným z vrcholov týchto hľadaní.
Len niekoľko týždňov pred skončením svetovej výstavy EXPO otvorili 6. októbra 1889 bratia Ollerovci s veľkou slávou nový podnik, aký svet ešte nevidel. Dovtedy nevídaná zmes baru, kabaretu, koncertnej sály, divadla, reštaurácie a tančiarne plnej efektov na námestí Blanche na úpätí Montmartru vznikla na mieste niekdajšieho podniku La Reine Blanche. Netrvalo dlho a podnik sa stal symbolom nielen Montmartru, ale celého Paríža. Jeho červené svetlá lákali a stále lákajú davy ľudí, ktorí chcú tento lokál navštíviť a spríjemniť si pobyt v meste. Moulin Rouge navštívi ročne približne 600.000 ľudí.
Od začiatku išlo o veľmi extravagantný podnik, v záhradách ktorého sa vynímala socha obrovského slona a taktiež architektonická koncepcia hlavnej sály pre 850 ľudí bola na svoju dobu revolučná – umožňovala rýchle zmeny dekorácií.
O nespútanosti založenia kabaretu svedčí aj to, že v jeho priestoroch bol predvedený prvý verejný striptíz na svete. Udialo sa tak v roku 1893 na plese Akadémie výtvarných umení, počas ktorého jedna z revuálnych tanečníc vyskočila na stôl a strhla zo seba oblečenie.
S Moulin Rouge je nerozlučne spätý francúzsky kankán. V dobách vzniku tanca sa nad kankánom pohoršovala tak cirkev, ako aj tlač. Tento „diabolský“ tanec prijímala najskôr časť spoločnosti ako vyslovenú nehanebnosť. Bol považovaný za nemravný, pretože ohybné tanečnice v pestrých a šteklivých kostýmoch sa ešte opovažovali zdvíhať nohy a odhaľovať svoje zvodné telá. Ale postupne si kankán získaval publikum na celom svete.
Pri otvorení kabaretu v roku 1889 sa však tancovala "quadrilla" a až o dva roky neskôr tento tanec Angličan Charles Morton premenoval na francúzsky kankán. Stalo sa tak, keď predstavenie navštívil princ waleský, neskorší anglický kráľ Eduard VII. Práve jemu ponúkla zo scény šampanské tanečnica La Goulue, ktorú preslávil na svojich obrazoch Henri de Toulouse-Lautrec. Tento vynikajúci francúzsky maliar bol najväčším umeleckým kronikárom Moulin Rouge, pričom svoj obľúbený podnik zvečnil na desiatkach plátien a plagátov.
Zloženie súboru sa s postupom času menilo. Tancovať začínali francúzske slúžky, práčky, robotníčky z okolitých tovární a iné dievčatá, ktoré si večer privyrábali. Niektoré dievčatá, ktoré na začiatku vystupovali boli pochybných mravov a i preto bol počas prvých rokov tento kabaret zatracovaný asi tak, ako bol vychvaľovaný.
Až neskôr, v roku 1957 vytvorila nemecká baletka a choreografka Dorothea Haugová, známa ako Miss Doris, skupinu štyroch profesionálnych dievčat, ktoré sa začali prezývať Doriss Girls. Pomenovanie im zostalo dodnes s tým rozdielom, že dievčat je už šesťdesiat a pribudlo k nim dvadsať tanečníkov - "Doriss Boys". Pre mnohé tanečnice je angažmán v tomto svetoznámom kabarete naplnením ich životného sna.
Kabaret Moulin Rouge stihol hostiť počas svojej existencie mnohé významné osobnosti a vystupovalo v ňom množstvo známych umelcov, medzi ktorými boli napríklad Edith Piaf, Frank Sinatra, Charles Aznavour, Yves Montand, Josephine Bakerová, či Ella Fitzgeraldová.
Tento neodmysliteľný symbol Paríža bol zvečnený nielen na obrazoch, plagátoch či v literárnych dielach, ale dostal sa tiež na filmové plátno. V roku 2001 prijala nadšene kritika aj diváci muzikál Moulin Rouge! austrálskeho režiséra Baza Luhrmanna, v ktorom zažiarila Nicole Kidmanová a Ewan McGregor. Avšak ešte pol storočie pred tým, v roku 1952, nakrútil americký režisér John Huston mimoriadne úspešnú snímku Moulin Rouge, ktorá dostala sedem nominácií na Oscara, z nich dve premenila na prestížnu sošku – za výtvarnú stránku a kostýmy. Film dodnes ohromuje svojim veľkorysým výtvarným riešením a najmä farbami, napokon tak, ako Moulin Rouge samotný.