Lukostrelecká súťaž očami diváka

Foto: text

Bratislava 4. októbra (Školské.sk) - 

V  nedeľu 22. septembra sa v areáli golfového ihriska hotela Agátka na Čiernej vode konala lukostrelecká súťaž organizovaná klubom Elán. Na dvore za hotelom sa pomaly schádzali súťažiaci. Muži, ženy, deti- každý tu mal zastúpenie. Väčšina prišla v športovom. Jednoduché kapsáče a tričko. Čo ma ale milo prekvapilo, bolo, keď okolo mňa prešlo dievča oblečené v dobových šatách a chlap s dlhými zopnutými vlasmi. Hneď by si v tomto oblečení mohli zahrať v Hrách o tróny. Čudovali by ste sa,  koľko podobných im tam bolo. Klub sa na toto miesto vrátil po 12 rokoch od ich prvého preteku. Od 8:30 hodiny sa mohli všetci účastníci rozcvičiť na strelnici. Okolo 10.30 hodiny sa konal hlavný príhovor organizátorov. Súťažiacim povedali základné inštrukcie, pravidlá súťaže a rozdali bodovacie tabuľky. Celkovo bolo vytvorených 21 skupín a keďže ja som nestrieľala, zobrala som si na starosť zapisovanie bodov v našej skupine skladajúcej sa z piatich strelcov. Ako niekto, kto sa ničoho podobného nikdy nezúčastnil, som nevedela, čo čakať. Prvým z 28 terčov bola koza. Chlapi jeden po druhom strieľali vždy po dva šípy na bezbrannú gumenú kozu v životnej veľkosti. Strelci strieľajú podľa kategórií buď z červeného, modrého alebo bieleho kolíka. Každý je v inej vzdialenosti, pričom biely je najbližšie. Body sa získavajú na základe polohy šípu v takzvanej kill zóne. Vyhráva strelec s najvyšším počtom bodov v danej kategórií,   tu ich bolo 17. Na trati sme sa potom stretli aj so zebrou, dikobrazom, či líškou. Hľadanie stratených šípov je téma sama o sebe. Najlepšie je, keď viete aspoň smer akým šíp letel, alebo keď ho vidíte zapichnutý v zemi. Môžete si pomôcť aj niečím pripomínajúcim malé hrabličky alebo vypichovátko na šípy. Samozrejme vždy si musíte dávať pozor, aby ste nevošli niekomu do dráhy,  alebo príliš nezdržovali skupinu za sebou. Aj keď padlo dosť vtipov o tom kto to kam schytá, nebolo mi všetko jedno, keď som počula nejaký šíp svišťať po zemi alebo videla minúť terč. Okrem toho som sa presvedčila o tom, že existujú tvary lukov, ktoré som nikdy nevidela, techniky strieľania, o ktorých som nikdy nepočula a pomôcky pre strelcov, ktorých využitie by som si ani netipla. Pri tejto súťaži platilo, že lukostrelectvo je šport, pri ktorom veľkou rýchlosťou ostrým predmetom trafíte terč, za ktorým sa môže skrývať hoc aj gumená korytnačka a keď ju náhodou netrafíte, môžete sa aspoň tváriť ako ten najväčší ochranár zvierat, pretože ten ktorý pôjde strieľať po vás použije na zlú ranu podobnú výhovorku a ešte sa na tom zasmejete. Zhruba v polovici trate som poznala nielen mená každého v mojej skupine ale už som vedela odhadnúť aj ich výsledok pri ďalšom zvieratku. Niečo pred štvrtou hodinou popoludní začalo vyhlasovanie výsledkov. Víťazi získali medaily a vecné ceny. Našli sa aj súťažiaci, ktorí si zjavne mysleli, že ich výkon nestačil na víťazstvo, ale opak bol pravdou. A keďže to zabalili hneď po skončení preteku, na stupienku chýbali. Aj napriek vetru, ktorý sem-tam narobil šarapatu, počasie súťažiacim od rána prialo a pre mňa to bola príjemne strávená nedeľa pri športe, pri ktorom nie je dôležitý len luk a šíp, ale najmä dobrý odhad. Začať s lukostrelectvom môžete v každom veku, no na rozdiel od iných športov sa v ňom dokážete dostať medzi najlepších relatívne rýchlo. Veľkú rolu v tom pravdepodobne zohráva fakt, že k luku nepristupujete so silou v rukách ale rozumom v hlave.