Bratislava 23.09.2019 (Skolske.sk)
Menová politika je niekedy nazývaná monetárna politika. Pomocou nej sa centrálna alebo štátna banka snaží dosiahnuť vopred určené ciele. Základným cieľom menovej politiky je znižovanie a stabilizácia inflácie, teda cenovej hladiny. V niektorých krajinách sa podľa zákona musí sprevádzať dosiahnutím rastu ekonomiky alebo zvyšovaním zamestnanosti, či znižovaním nezamestnanosti. Menová politika tieto ciele dosahuje zväčšovaním alebo znižovaním množstva peňazí, ktoré obiehajú v ekonomike. Kvôli uvedeným cieľom sa môžu v krajine dosiahnuť znižovaním alebo zvyšovaním úrokov.
Nositeľom menovej politiky v Slovenskej republike je Európska centrálna banka (ECB). Právnym základom jednotnej menovej politiky je Zmluva o fungovaní Európskej únie a Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky. Na základe tohto štatútu bola k 1. júnu 1998 založená ECB a Európsky systém centrálnych bánk (ESCB). ECB je jadrom Eurosystému a ESCB. ECB a národné centrálne banky spoločne vykonávajú zverené úlohy. ECB má právnu subjektivitu podľa medzinárodného verejného práva.
Eurosystém tvorí ECB a národné centrálne banky krajín, ktoré prijali euro. Eurosystém i ESCB budú existovať paralelne dovtedy, kým sa všetky členské štáty EÚ nestanú členmi eurozóny.
Existujú dva základné druhy menovej politiky – expanzívna a reštriktívna. Slovo expanzia znamená zväčšovanie, reštrikcia zmenšovanie.
Pri expanzii, teda pri zväčšovaní sa zvyšuje množstvo peňazí v ekonomike. Vtedy sa zmenšujú úroky. Ponuka peňazí je vysoká, ľudia a podniky môžu viac investovať. Ceny môžu stúpnuť. To je inflácia.
Pri reštrikcii, teda pri zmenšovaní sa znižuje množstvo peňazí v národnom hospodárstve. Vtedy sa zvyšujú úroky. Ponuka peňazí je nízka, ľudia a podniky menej investujú. Ceny môžu klesnúť. To je deflácia.