Bánovce nad Bebravou 23.09.2019 (Skolske.sk)

Som tu aj s troškou histórie

Zo siedmich zažltnutých listov, do troch sa už aj čas zahryzol, a z útržkov spomienok skladám obraz človeka s dobrým srdcom. Kreslím portrét katolíckeho kňaza. Muža, čo spolu so šiestimi súrodencami  vyrástol v chudobe a  bez otca. Zavčasu im umrel, aj preto sa tak veľmi bál o zdravie svojich. Nadaný chlapec vyštudoval.  Až do Viedne a do Pešti ho zaviedla  kňazská misia. Ostali po ňom tieto listy a fotografia. Viac o ňom nevieme, hovorí jeho príbuzná.  Ani to, kedy zomrel a kde je pochovaný.

Dotyk s minulosťou ma vždy fascinoval

Môj pradedo bol dedinským richtárom a ja už ako malá školáčka som sa rada premŕvala v truhlici plnej starých dokumentov. Tu niekde sa začal môj láskavý vzťah k veciam, čo boli dávno pred nami. I teraz s úctou beriem do rúk najstarší list a premýšľam, koľkými rukami prešiel, kým sa dostal až ku mne. Je z roku 1900 a je písaný na hlavičkovom  papieri nezvyčajne malého formátu. Tento jediný je adresovaný  bratovi. Drahy mily Brat môj! takto pekne si oslovuje brat brata.Aj v oslovení Moja premilá Sestra Mariška , aj tam cítiť, že  tieto slová nevychádzajú iba z úst. Citlivo vnímam ich obsah i hodnotu. Opäť sa vrátim k našej starej truhlici na komore, kde som našla aj zamilované listy, čo patrili mojej tete. Zvlášť  na jeden si dobre pamätám, začínal  sa slovami Veľavážená slečna Mária! Celé svoje dievčenské roky som túžila po takom,  po liste s rovnakým oslovením.  Nikdy som ho nedostala. Nebola už taká móda. Niekedy mi  príde ľúto, že s minulosťou nám odišlo aj veľa pekného. Vzácne, už skoro zabudnuté slová nesú v sebe úctu k človeku a nesú aj krásu samého slova. Dnes, keď sa tieto hodnoty pomaličky vytrácajú zo života, je dobre pripomenúť si to.

Neviem, či práve listovou korešpondenciou oslovím mladých čitateľov

Väčšina z nich list v živote nepísala. Ale poznám  aj zopár  staromódnych, čo zostali verní  tradícii. Listy sú ohromný vynález. Keby ich nebolo, svet by bol chudobnejší  o kus krásy a lásky a múdrosti , ktorú nám tu nechali.Stratili by sme s nimi aj kus minulosti. A keby ich nebolo, nikdy by nevznikol ani tento text.  Držím  teda pred sebou listy s krásnym rukopisom a predstavujem si kňaza,  ktorý vo veľkom  svete myslí na svojich tam doma v Dolných Našticiach. Myslím na človeka, ktorý  s láskou píše  drahej milej sestre pozvanie na púť  aj s podrobným cestovným poriadkom. Rád by bol, keby prišla, videla by ho, ako tam vykonáva svoju  svätú misiu, no na druhej strane sa obáva, že by ju to hromadu peňazí koštuvalo.  Predstavujem a dotváram  si obraz človeka, ktorý odišiel od matky a súrodencov, aby slúžil iným. Lebo také bolo jeho kňazské poslanie. Miestom vzdialený, srdcom  blízky, aj taký bol. Taký bol Jozef Bátora. Narodil  sa 24. mája 1870. Kedy zomrel, to nevieme.

Zo siedmich listov vyberám štyri. Sú vernou podobizňou človeka, čo myslel na ostatných, iba na seba zabúdal.                                                            

Wien19/II 1900.

​​​​​​​Drahy mily Brat môj!
Tento odo mna pisany lyst by som bol poslal Mamičke, v kterom sú veci pre všetkých Vás písané, preto som aj žiadal, aby to každy z Vás podpísal. Tonkov podpis tam neni, a Tvoje pismo tiež sa mi nezdá byt to, čo je pri Tvojom mene. Ja som toto preto urobil, lebo som chcel vedet, či aj Tebe dávajú ty lysti čítat ktoré ja domôv písavam. Bud tak dobry a napíš na jednu 5 halierovú karetku, či si bol tento lyst čítal alebo nie, lebo já ked píšem, pre všetkych domajšych pišem.
Čo sa Tvojho zdravia tyka, velice si pozor dávaj na seba, zvláštne zapoteny nevychádzaj ven. Každé ráno včul cez pôst vypi jeden prostriedny pohár uvareného mlieka, a ked ti to Ignác by závidel, povedz mu, že ked on bude chorlavy, aj on to môže urobit. Tvoja Manželka Mariška sa tiež môže viac razy cez den nasítit, a sa nemôsi postit, len od mäsa, poneváč nadája. Mamička tiež nie, lebo už, ked sa nemílím prestúpili do 60ho roku veku. Davaj pozor na Marišku sestru a na svoje dietky, aby zdravé ostaly. Na výške pri zábojni som zbadal, že múri sú rozpuknuté. To je preto, lebo fundament od zahradky nebol dost hlboky a pevny, keby sa to dálej tak púštalo, tu by nebolo pomoci inakšéj, len z novu vystavet.
Utíkaj sa k Srdcu Krista Pána, aby pokoj, láska a svôrnost do domu prišla. Ostávaj s Bohom
                                                                    Jozef
Tu posielám dva adressi pre Jozefa ujč. a pre P.Kapl. A Mariške sestre povedz, že to neni dovoleno do kaplnki obrazi a  vence vešať bez dovolenia pána farára. A že keby aj dovoleno bolo nech to nerobí, lebo by to pošpatilo kaplnku, keby všetci ludia tam obrazi vešaly. Vence k pohräbu dávat neni obyčaj, ale ked ho už dostala, nech ho zavesí doma na stenu, a do neho nech zavesí obraz nejaky, pod ktorym sa môže za Aničku modlievat. Ty jakživ nikdy vence nedavaj k pohräbu, ani muziku nikdy nevolaj k pohräbu- lebo to neni chválná ani krestanská obyčaj.
Pre Teba, pre švagrinú a pre Svokrušu posielam pamiatku.
 

Piliscaba 1904 22/VIII.

Drahá-milá Mamička!
Už je Vám asnáď aj ťažko, že tak dlho odo mňa list neprichádzá. Jako u Vás, tak je aj tu velká suchota, cez 8-9 týždňov len jeden ráz pršalo, aj to len málo, Nasledkom tejto suchoty psota a bieda kuká už do okien chudobnych. Menej bude chleba, menej zemákov, menej burgine a najmenej krmy pre lychvu. Ovocie tiež málo stojí, ludia v celéj krajine horekujú a bedákajú a premnohí vyhorelci zalamujú rukami. Zo všetkych strán krajiny počut, jak celé mestá a dediny ohen na vnivoč priniesol, často s bojazlivostou aj na Naštice myslím, aby Boh ten strašny ohen na Vas nedopustil. Tu v Piliscabe ludia každy den večer od 9. éj hodiny s horiacíma sviečkámi idu v procesii s pobožnym spevom od kostola na kalváriu a prosia Pána Boha, aby sa nad nimi smiloval: oheň odvrátil a dažda úrodného hojne poslal. V Pešti a vo Viedni toho roku velikánské ohne boli. Lichva je včul lacná, lebo ludia nemôžu v zime krmit pre nedostatok krmy.
Jako  že sa to tam u Vás podarilo? Chvála P. Bohu že prozretelnost Božia Marišku zachránila od vydaju za Dyna zomrelého, čo by bola včul jako vdova mladá začala? „človek mieni,Pán Boh mení“ hovorí to pekné slovenské porekadlo. Kde je Tonko. Čo robí Ignác, už dávno žiadneho slova od neho. Podarilo sa u Vás zbožie? Kolko meríc ste namlátili? Toho roku bude zbožie a burgiňa drahé, lychva v jaseni lacná, na jaro ale drahá. Vyhrali ste v tom prave so Spoločnosťou železničnou? Moje zdravie mi P. Boh do včulku dobre zadržal. Či sú Mamička už celkom vyzdravená?
Pozdravujem všetkych známych a rodiny zvlášte ale bratov aj s celou jejich familiou. S Bohom!

JosefBáthory
 

Drahá- milá Sestra Mariška!
ListokTvôj ma potešil, lebo som z neho vyrozumel, že Mamička vyzdraveli. Nech ích Boh ešte mnohe roky živí. Toto jest aj pre Teba velice dobrá vec, lebo- jak príslovie o dcére hovorí- „dotial hlavička lahká, dokial mamička sladká“
Ale ajTy sama sa staraj o svoje zdravie. Ked je teplo často sa kúpavaj. Ked zavedieš Mamičku do Teplíc, či do Pieštan, či do Bielic, či do Trenčianskych Teplíc aj sama sa s nimi kúpavaj, len sa nikde neopieraj na nejaké špinavé miesto, aby saŤa nejaká choroba tam nechytila, poneváč do Teplic všeljaky nemocny - aj s chytlavymi nemocámi prichádzajú.
Ked sa pri robote zapotíš, po robote sa hned prezleč.
Tonkovi som už písal, ale nič nevie o tom, čo a či si mi o ňom písala. Šujanovéj dcere do Frolov som tiež písal. Čo je s tym ujčekovym dievčaťom Philomena, ktoré sa v Trencséne učilo? Čo jako sa majú chudák Stryc Zadnych?
Mast tú známú by som Ti ešte mohol poslať, ale ja myslím, že Tebe nič netreba, len dobrá, mladá a zdravá krv, túto ale dostaneš od mlieka, či od sladkého, či kyselého - a od polného povetria(luftu) ked často po poli chodíš.
Jako-že si gazdujeTonko. Ignác? Aloys? Kolko dietok majú?
Škapuliare žiadané pošlem, len neviem, či jest tam kňaz, ktory by mohol do nich obliect, lebo taku moc nemá každy kňaz. Šujan z Pečení aj žena budú prepustení na slobodu toho roku okolo 22. oktobra. Teda zas máte nového kaplánka. Nemysli si že kaplan z jednéj fary na druhú vtedy môže, kedy sa jemu lúbi - nie! lež len, ked ho biskup preloží.
Nahováraj Tonka, aby sa o čo prv oženil, lebo sa bojím, že bez ženy nezostane doma, lež bude vždy v krčme sedet a korhelom ostane.
Roboty máte moc teraz: žatva, burgiňa, kravy atd. Zemáky a burgyňa bude toho roku pekná a moc. Chodia aj odtial už ludia do Ameriky? Jako sa teraz drží Kozinké Chachulec? Tvoje zdravie je už tiež dobré? chodíš každý den na velkú stranu? S tou železničnou spoločnostou je to tak, že ona peniaze vyplatila: jednu čiastku vám, a druhú čiastku (tolko, kolko dlhu je na vašom gazdovstve) vyplatila dlžobníkom, alebo vložila do šparkassy. Pytaj sa brata, či je to tak?! Čo zostalo zo syna Frgé Janušového? Kde je? Čo robí?Už som Ti až moc toho naškriabal. V Marianostnej som 104 mníškam 8 dni kázal 17 kázní, pritom som sa prechladnul v noci na žalúdok tak že som skoro ťazko onemocnel, ale teraz už zas som obor.
S Bohom do videnia. Pozdrav Mamičke a všetkym z rodiny i z priatelstva.
                                                                                                                                              Jozef
Tu máme 29 mladych novooblečenych mníšiek, kedy oblečieme aj Teba?
                                                                                                         Tvoj Brat 
Jestli by sa Tebe a Mamičke už boli rozdriapali škapuliare, posielam vám obydvom nové a posvätené. Švagryné škapuliare nemôžem napred posvätit, lebo ešte neni od kňaza do nich oblečená. Keby blízo boli sv. missie, lahko by sa mohla dat obliect.

V Piliščabe 1907,XII.10.

Milá Sestra!
Tvôj mily listok som obdržal. Ponosuješ sa, že Ťa hrdlo bolelo a že aj Mamička kašlú. Obydve samé ste príčina tomu, lebo vychádzate z téj velice zakúrenéj izby alebo kuchiňe, kde varíte, tú paru horúcú do hrdla dycháte, potom vyndete chytro von, otvorenyma ustama (lepšéj by bolo cez nos) zas do seba dychnete to zimné povetrie vonku, tak povstane: boľanie hrdla, bolenie a zapalenie plúc alebo kašel.
Či je to víno velice dobré? Alebo len jako krčmárové! Neodpovedaj téj mníške do Topolczy nič, šak jéj ja sám budem písať aj pošlem peňáze, mne netreba poslať žiadné penáze na víno. Frgé Januša nechám pozdravuvať, ja myslím, že sa vyzdravie. Toto vrecko mu daj na krky. Dobre máš, že nič iné nechceš, len čo Boh s Tebou a skrze Teba chce, nech sa stane Božia vôla.
Za sestru Annu na Vianoce sv. omšu obetovat budem.
Nechal som predpisať na cely rok 1908 na moje utraty pre:
Brata Alojza: noviny „naše noviny“ z Bánskéj Bistricy
Brata Ignáca: „ Krestan“ noviny z Bpeštu
Brata Antona: „ Posol“ z Trnavy
Teba: „ Denník pre gazdiné“ z Bpeštu
Švagriné: „ Královná Ruženca“ z Oravy (Jablonka)
Všetko som už predplatil na cely rok 1908, ked teda tyto noviny pre Vás chodit začnú nič sa nezlaknite, lež si ích pekne čítavajte a požičiavajte až do konca roku.
K vianocám pošlem modláce knyžky do Tvojích rúk, aby si ich podarovala dievčencom chudobnym, lebo ktoré nemajú rodičov (sirotám) alebo čo maju len chudobnych rodičov (hoferov, bírešov dcery) v Našticách alebo Biskupicách. Najlepšéj by bolo ich rozdat na štedry den, alebo pri utierni. Pozdrav Mamičke
                                                                                                                 S Bohom                    
                                                                                                                                    Jozef
 
 
Mária Škultétyová, Gymnázium Bánovce na Bebravou
 

​​​​​​​