Bratislava 20.09.2019 (Skolske.sk)

Školský rok 2019/2020 žiaci Obchodnej akadémie Prievidza uskutočnili geografickú exkurziu Poľsko 2019 – Osvienčim, Krakow, Wieliczka, kde sa zoznámili s významnými miestami UNESCO v Poľsku
 
Plánovaná geografická exkurzia do Poľska je za nami. Vycestovali sme na tri dni k našim severným susedom. Bola som plná očakávania a tešila som sa na nové zážitky, ktoré si prinesiem.

Ako prvé (9.9.) som navštívila Osvienčim (Auschwitz), ktorý sa nachádzal hodinu po prekročení poľských hraníc. Slovenská republika si tradične pripomína 9. 9. ako Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia a my na ceste do smutného miesta Poliakov. V tento deň v roku 1941 bol u nás Židovský kódex - protižidovská právna norma popierajúca základné práva značnej časti obyvateľstva. Tragédia holokaustu postihla 70 tisíc obetí na území vtedajšieho Slovenska.

Už po prekročení brány s nápisom Arbeit macht frei som cítila napätie okolo seba a pozorne som počúvala sprievodcu, ktorý nám priblížil históriu koncentračného tábora. Prechádzala som rôznymi budovami a priestormi, kde ľudia žili v tých najhorších podmienkach, ktoré si mnohí z nás ani nevedia predstaviť. Nechápala som, ako tento fašistický tábor mohol trvať tak neskutočne dlho bez povšimnutia okolia. Ľudia, ktorí robili manuálnu prácu vonku, mali minimálnu šancu prežiť. V priemere sa dožívali tri týždne a niektorí išli rovno po príchode do tábora do plynu. Boli aj takí, ktorí mali šťastie a prežili 2 roky. Židia boli rozdelení do skupín mužov, žien, detí. Väčšinou sa matky so svojimi deťmi už nikdy nestretli. Hygienické podmienky boli neľudské. Svoje potreby mohli vykonať len dvakrát denne v určitom čase a všetci na to mali len 2 minúty. Mnohí to vôbec nestihli. Vykonanie potreby mimo vyhradených priestorov bolo smrteľné.
​​​​​​​

Pár ľudom sa podarilo z Auschwitzu ujsť. A len dvom Slovákom, Alfrédovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi. Tí už v roku 1944 povedali svetu o masových vraždách v nacistických koncentrákoch. Po ukončení vojny a oslobodení Židov, ktorým sa podarilo prežiť sa z holokaustu spravilo múzeum za účelom ukázať ľudom život  v tábore. Tábor bol zapísaný v roku 1979 do svetového dedičstva UNESCO. Z tejto návštevy si beriem neskutočne veľa skúseností a vážim si, že môžem žiť v mieri, vo výborných podmienkach, za ktoré musím byť len vďačná.
                

Druhý deň sme navštívili Krakow, mesto na Visle, druhé najväčšie mesto Poľska, mesto zapísané do zoznamu Unesco. Vyniká kráľovským zámkom Wawel, nádhernými kostolmi, historickými budovami. Navštívili sme aj židovskú synagógu, prechádzali sme sa židovskými uličkami. Najviac ma zaujala ulička umelcov pri Floriánskej bráne, ktorá bola veľmi pestrá a bohatá na farby. Obrazy mladých maliarov obsahovali nádherné miesta Krakowa. Tiež Mariánsky kostol na Hlavnom námestí, kde sa každú hodinu niesla éterom melódia trúbky – hejnala. Keď mesto napadli Tatari, stráž oznamovala, čo sa stalo. Mesto sa zalarmovalo ale tatársky šíp postrelil krk hejnalistu, skôr ako dokončil melódiu. Na pamiatku tejto povesti sa melódia prerušuje. Zaujímavé.

Tretí deň bola naším cieľom soľná baňa Wieliczka, tretie významné miesto v Poľsku, zapísane do Unesco. Pomaly sme zostupovali 800 schodmi hlbšie a hlbšie do podzemia. Zostúpili sme až do hĺbky 135 m. Preskúmali sme mnohé šachty a miestnosti plné soli, do ktorých boli vytesané mnohé sochy, kaplnky, obrazy. Celková dĺžka chodieb je viac než 300km, my sme prešli iba 3,5. Pri zostupovaní sme mali možnosť vidieť stroje, pomocou ktorých pracovali. Okrem ľudí v podzemí pracovali aj kone, ktoré zvážali do podzemia. Kone nebolo možné dennodenne vyťahovať z podzemia a preto tam žili aj niekoľko rokov. Prehliadka trvala cca 2,5 hodiny počas ktorých sme sa dozvedali viac a viac histórie. Od roku 1987 je zapísaná do svetového dedičstva UNESCO.

  Úvod nového školského roka sa mi vďaka exkurzii páčil. Bol poučný, objavný, zábavný.

    Úspešný školský rok priatelia!
 
Nina Šujanová, II. B, Obchodná akadémia Prievidza