Bratislava 20.09.2019 (Skolske.sk)

 Ako sa za posledné desaťročia zmenili veľkosti záplav v Európe? Sú zmeny vo veľkosti povodní priamym dôsledkom klimatickej zmeny? Medzinárodný výskum pod vedením profesora Güntera Blöschla z Viedenskej technickej univerzity tvrdí, že áno - zmena klímy má vplyv na veľkosť povodní.

Na výskume spolupracovali aj odborníci zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity – unikátne a najdôležitejšie zistenia medzinárodného tímu boli práve zverejnené v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Povodne a záplavy sú čoraz zničujúcejšie - ročne spôsobia na celom svete škody vo výške rádovo
100 miliárd dolárov. Doteraz nevyjasnenou otázkou bolo, či a v akej miere má na zmeny vo veľkostiach povodní vplyv meniaca sa klíma? Podľa doterajších údajov sa nezdalo, že by
existovala jednoznačná súvislosť resp. doteraz známe fakty nepotvrdzovali konzistentné trendy
v zmenách veľkosti povodní na väčších územiach. 

Hovorí prof. Blöschl a odkazuje pritom na výsledky svojho tímu, ktoré boli v minulosti publikované v časopise Science. Kľúčovou otázkou však zostalo, či zmena klímy pôsobí aj na veľkosť povodňových udalostí? „A práve týmto problémom sme sa podrobne zaoberali. Doteraz totiž neboli  skompletizované údaje na to, aby sa zistilo, či sa tak deje vo veľkých mierkach v rámci celej Európy,“ uviedol prof. Blöschl.

„Z hľadiska rozsahu išlo o ojedinelý výskumný projekt – na grante ERC spolupracovalo až 35 vedeckých tímov a v rámci výskumu sa zhromažďovali a analyzovali dáta z viac než 3700 meracích staníc v celej Európe v rozmedzí rokov 1960 až 2010,“ uviedol slovenský zástupca v projekte a spoluautor výskumnej štúdie v Nature profesor Ján Szolgay zo Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity.

Spoluautorstvo štúdie zaznamenala tiež profesorka Silvia Kohnová zo Stavebnej fakulty STU. Na
výskume spolu s nimi spolupracovali aj dvaja absolventi prof. Szolgaya - doc. Juraj Parajka z TU
Viedeň a prof. Peter Molnár z ETH v Zurichu.

Čo nové sa zistilo?

Výskum ukázal, že zmeny vo veľkostiach povodní v Európe v posledných desaťročiach možno pripísať meniacej sa klíme. „Vplyv zmeny klímy je tu jasne viditeľný,“ potvrdil Blöschl. Klimatická zmena však nemá všade rovnaký účinok - vedci identifikovali rozdielne trendy v rôznych regiónoch Európy: v severozápadnej Európe sú povodne čoraz silnejšie, zatiaľ čo v južnej a východnej Európe sa veľkosť povodní celkovo znížila; hoci aj tam sa môžu vyskytovať lokálne prípady zvyšujúceho sa trendu povodní. Na menších tokoch sa povodne môžu zväčšovať napríklad v dôsledku častejších prívalových zrážok alebo zmien vo využívaní krajiny (odlesňovanie). V kontinentálnejšom podnebí východnej Európy veľkosť povodní klesá aj v dôsledku zmenšovania snehovej pokrývky v spojení s vyššou teplotou vzduchu. V severozápadnej Európe povodne stúpajú, pretože zrážky rastú a pôdna vlhkosť sa zvyšuje.

Čo sa týka územia strednej Európy, ako aj Slovenska, prof. Kohnová upozorňuje na to, že obraz
o zmenách nie je jednoznačný. „Vzostupný trend povodní možno v našich podmienkach pozorovať najmä v horských oblastiach. A naopak, zníženie veľkosti maximálnych ročných prietokov na tokoch možno sledovať v nižšie položených oblastiach,“ vysvetľuje. Príčinou tohto javu je veľká rozmanitosť podmienok tvorby extrémneho odtoku na našom území a bude ho potrebné ešte analyzovať s podrobnejším priestorovým rozlíšením, než mala táto celoeurópska štúdia.

Vedcov prekvapil rozsah zmien

Vedcov prekvapil rozsah zmien vo veľkostiach povodní, ktorý sa pohybuje od zníženia očakávanej
veľkosti povodní o 23% za jednu dekádu, až po ich zvýšenie o 11% (v porovnaní s dlhodobými
priemermi). Ak tieto trendy budú pokračovať do budúcnosti, v mnohých regiónoch Európy možno očakávať ničivejšie povodne. Toto sa týka aj územia Slovenska, kde analýzy odhalili, že najmä v horských oblastiach dochádza k zvýšeniu veľkostí povodní, čo sa následne prejavilo aj v zvýšení odhadov 100-ročných návrhových prietokov.

Jedným z kľúčových zistení výskumu je podľa Guentera Bloeschla fakt, že „v Európe naozaj existujú konzistentné vzory zmien vo veľkostiach povodní, ktoré sú v súlade s predpokladanými dopadmi zmeny klímy. To naznačuje, že sme už uprostred klimatickej zmeny.“

Profesor Szolgay ďalej upozorňuje, že „tieto výsledky poukazujú na prevládajúce trendy v jednotlivých oblastiach, pričom však jednotlivé povodňové javy môžu byť v niektorých konkrétnych lokalitách aj opačné. V tomto celoeurópskom výskume sa totiž vychádzalo z najväčších ročných povodní, ktoré sú východiskom pri návrhu protipovodňových opatrení.

Zmeny samotného povodňového režimu - sezónnosť povodní a zmeny vo vnútri sezón - sú však
ešte komplikovanejšie. V celoslovenskej mierke sa tým budeme ďalej zaoberať v ďalšom výskume, na ktorý sme získali grant z agentúry VEGA.“

Každopádne, najnovší veľký medzinárodný výskum je jasným odkazom nie iba dovnútra úzkej
vedeckej komunity hydrológov, ale aj pre ďalších odborníkov, a tiež politikov, aby zahrnuli tieto
zistenia do nových stratégií manažmentu povodňových rizík. „Bez ohľadu na výsledky nutných
opatrení pre zmiernenie dopadov zmien klímy, budeme prejavy týchto zmien v budúcich
desaťročiach veľmi cítiť,“ hovorí Blöschl a odkazuje, že „manažment protipovodňových opatrení
sa preto musí týmto zisteniam v blízkej budúcnosti prispôsobiť.“

Link na štúdiu v časopise Nature: https://www.nature.com/articles/s41586-019-1495-6