Z Tilgnerky do Európskej komisie
21. storočie študentom otvorilo dvere do sveta neobmedzených možností.
Bratislava 19.09.2019 (Skolske.sk)
Každý z nás sa určite občas zamýšľa nad tým, kam budú viesť naše kroky až raz konečne úspešne ukončíme strednú školu. Vysoká škola, či už slovenská alebo zahraničná, je dnes jasnou voľbou pre drvivú väčšinu teenagerov. 21. storočie študentom otvorilo dvere do sveta neobmedzených možností, o akých by naši rodičia mohli kedysi len snívať. CERN či Európska komisia - na čo si len spomeniete. Mladí ambiciózni Slováci sa infiltrovali už hádam všade. Presne jedna taká Slovenka, Izabela Karelová, súhlasila, že sa s nami podelí o svoje skúsenosti a postrehy od chvíle, keď naposledy prešla bránami strednej školy.
Kam smerovali tvoje prvé kroky po získaní maturitného vysvedčenia?
Moje „prvé kroky“ smerovali do Viedne, kde som sa zapísala na Universität Wien na odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii angličtina, nemčina a ruština. Prihlášky som si ale podala na viacero škôl a pre istotu aj na rôzne odbory, čo môžem len vrelo odporučiť.
Čo si potrebovala, aby si tam mohla študovať?
Keďže na väčšinu odborov na Uni Wien sa nerobia prijímacie skúšky, potrebovala som iba úradne preložené maturitné vysvedčenie a certifikát z nemčiny na úrovni B2. Pokiaľ je študent z EÚ, môže tam študovať zadarmo.
Aké rôzne možnosti pre študentov ponúka tvoja univerzita, prípadne EÚ?
Universität Wien spolupracuje s mnohými univerzitami po celom svete a ponúka veľa študijných programov, výmenných pobytov a iných možností. Kamarátka sa takto dokonca dostala do Moskvy, kde ako Slovenka učila Rusov po nemecky.
Európska únia zasa organizuje stáže asi vo všetkých inštitúciách EÚ a, prirodzene, program Erasmus+, ktorý umožňuje Európanom študovať a získavať skúsenosti v zahraničí. Pre mladých ľudí funguje tiež Európsky portál mládeže a Európsky zbor solidarity, s ktorým sa môžu zúčastniť všelijakých dobrovoľníckych aktivít.
Aké podmienky si musela spĺňať, aby si sa mohla uchádzať o stáž, a čo všetko bolo potrebné priložiť k prihláške?
Uchádzač musí mať aspoň 18 rokov a dokončený bakalársky stupeň štúdia. Čo je zaujímavé, stážisti vôbec nemusia pochádzať z krajín EÚ, v Komisii sme mali aj stážistu z Brazílie. Dôležité sú ešte znalosti jazyka – francúzštiny, nemčiny alebo angličtiny. Najpoužívanejšia je, samozrejme, angličtina, čo je celkom paradoxné vzhľadom na blížiaci sa Brexit. K prihláške na stáž bolo potrebné priložiť jazykové certifikáty, bakalársky diplom, kópie pracovných zmlúv a pod., teda dokumenty, ktoré potvrdzujú správnosť údajov v prihláške.
Ty si bola na stáži v Luxemburgu, no počas tých 5 mesiacov si stihla navštíviť aj všetky významné inštitúcie EÚ. Čo Ťa najväčšmi prekvapilo? Je niečo také, čo si sa za ten čas o sebe naučila?
V Luxembursku ma prekvapili ceny, priamo v inštitúciách zase množstvo pracovných príležitostí a neformálnosť – aspoň na prekladateľskom oddelení. Takisto som mala možnosť pozorovať, ako výrazne je Európska únia ovplyvnená domácou politikou jej členských krajín a naopak.
K druhej otázke: predovšetkým, že sa o seba viem postarať – neumrieť od hladu a oprať si.
Čo by si poradila dnešným stredoškolákom, ak by sa chceli dostať na podobnú stáž?
Určite štúdium jazykov, taktiež vyskúšať spomínaný Erasmus. Treba si hľadať informácie a možnosti, ktorých je dnes plno, no len zlomok stredoškolákov ich reálne využije.
A čo by si odporučila svojmu 17-ročnému ja?
Začať sa zaujímať o svoju budúcnosť trocha skôr, viac si veriť.
Aké možnosti závidíš súčasným stredoškolákom?
Ak by som mala v minulosti tú možnosť, zvažovala by som napr. štúdium na bilingválnom gymnáziu. Rovnako vám závidím rozšírenú výuku informatiky, pretože my sme ju mali len 2 roky. Vtedy sa ešte ani ekológia veľmi neriešila, preto oceňujem, ako sa v súčasnosti školy vo veľkom zúčastňujú na rôznych eko projektoch. Z mimoškolských projektov ma zaujala Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu (DofE) a Mini-Erasmus.
Viktória Karelová, Septima A
Foto: archív I.K.
Spojená škola, Tilgnerova 14, Bratislava