Pred 200 rokmi sa narodil rusínsky národný buditeľ Alexander Pavlovič
Prvé básne napísal v poľštine.
Svidník/Bratislava 19.09.2019 (TASR)
Alexander Pavlovič bol významný rusínsky básnik a národný buditeľ. Vo štvrtok 19. septembra uplynie 200 rokov od jeho narodenia.
Alexander Pavlovič sa narodil 19. septembra 1819 v Šarišskom Čiernom do gréckokatolíckej kňazskej rodiny manželom Jánovi Pavlovičovi a Anne Pavlovičovej, rod. Gladyszowskej. Bol najmladší zo siedmich súrodencov. Veľmi skoro prišiel o oboch rodičov. Otec mu zomrel, keď mal päť rokov, matku stratil ako 9-ročný. Po matkinej smrti sa odsťahoval k bratovi-kňazovi do obce Beňkova Vyšnja pri Ľvove, kde vychodil základnú školu.
V rokoch 1833-1835 študoval v Inštitúte svätého Juraja v Ľvove, kde ukončil tri poľsko-nemecké ročníky. Potom sa vrátil do rodného regiónu nazvaného Makovica - konkrétne do Chmeľovej, kde pôsobil ako farár jeho brat Jozef. V rokoch 1835-1839 študoval na Gymnáziu v Bardejove.
V štúdiu pokračoval v maďarskom Miškolci, kde sa učil kazateľstvu a básnictvu. Na lýceu v Egeri študoval filozofiu a neskôr právo, v roku 1843 na želanie brata Jozefa odišiel študovať na Teologickú akadémiu v Trnave. Štúdium ukončil v roku 1847.
Popri teologických vedách študoval poľskú, nemeckú, ruskú, maďarskú, slovenskú a českú literatúru. Veľmi dobre ovládal cudzie jazyky – poľský, nemecký, latinský, maďarský a grécky.
Počas štúdií v Trnave sa sformovali jeho názory a prehĺbili sa jeho sympatie k slovanofilstvu a rusofilstvu. Hlboko naň zapôsobila próza Adama Mickiewicza, preto prvé básne napísal v poľštine.
Zo slovenskej literárnej tvorby si obľúbil básnickú skladbu Andreja Sládkoviča Marína, ktorú neskôr preložil do rusínskeho jazyka. Andrejovi Sládkovičovi venoval báseň "Pozdravlenije slavnomu synu slavy nad Hronom, solodkopijučemu Andreju Sladkoviču", ktorá bola uverejnená v časopise Sokol v roku 1864.
Obdivoval aj Ľudovíta Štúra a pod jeho vplyvom začal písať "russky styšky" (veršíky). Prvú báseň venoval rodičom pod názvom Hory, hory zeleneňky, jak vas ne vidaty. Počas štúdia v Trnave získal základy pre svoju neskoršiu aktívnu národnobuditeľskú činnosť.
V roku 1848 ho gréckokatolícky biskup Jozef Gaganec vysvätil za kňaza. Dva roky bol vychovávateľom detí u grófa Szirmaya v Kurime. V roku 1850 pôsobil v Prešove ako biskupský–eparchiálny archivár.
Veľký vplyv na Alexandra Pavloviča mal jeho priateľ Alexander Duchnovič (1803-1865), ktorý ho podporoval v jeho literárnych začiatkoch. Pavlovič bol členom jeho literárneho spolku Literaturnoje zavedenije Prjaševskoje. Na Pavlovičovu tvorbu vplývali aj ukrajinskí spisovatelia a básnici Markian Šaškevič, Taras Hryhorovič Ševčenko, Jurij Feďkovič, či Jakov Holovackij.
V roku 1851 sa Alexander Pavlovič presťahoval na faru v Beloveži neďaleko Bardejova, kde prežil 13 rokov. Práve z tohto obdobia pochádzajú jeho najznámejšie básne ako napríklad Ja syn Beskydov, alebo Ja v Karpatskom kraju russku mamku maju. Písal aj pod pseudonymom Čarňan Makovickij, volali ho tiež Makovický slávik.
V septembri 1864 bol menovaný administrátorom na fare vo vtedajšom Vyšnom Svidníku. Pôsobil tu viac než 36 rokov, až do svojej smrti 25. decembra 1900.
V tomto meste napísal také známe básne, ako napríklad Davnyj Svydnyk i žyteli jeho, Otečestvo, Čestnyj rusnaks Makovicy rozdumuje v Americi, Dumka a ďalšie.
Celý svoj život Pavlovič plne spojil s osudmi chudobných ľudí a vystupoval na ich obranu ako kňaz, básnik, publicista a pedagóg. Bojoval proti alkoholizmu a zadlženosti, ale aj vysťahovalectvu a najmä proti negramotnosti a nevzdelanosti, ktoré považoval za najväčšiu príčinu biedy. Veľmi aktívne sa zapájal do verejného života. Robil často besedy a stretnutia s obyvateľmi.
Alexandrovi Pavlovičovi udelili 19. októbra 2011 in memoriam čestné občianstvo mesta Svidník, ktoré prevzal gréckokatolícky arcibiskup a metropolita Mons. ThDr. Ján Babjak.
Zdroje: KUDLOVÁ, Emília: Alexander Pavlovyč (1819-1900), www.svidnik.sk, www.rusyn.sk