Odesa/Bratislava 18.09.2019 (TASR)
V oscarovom filme Obchod na korze stvárnila hlavnú ženskú postavu, čím sa stala prvou herečkou socialistického bloku nominovanou na prestížne filmové ocenenie. Jej hereckým partnerom bol Jozef Kroner. Vo svojom živote zahrala 124 postáv, režírovala 65 predstavení, do jazyka jidiš preložila 58 diel a napísala dve drámy. Ida Kamińská - jedna z najväčších postáv v histórii židovskej divadelnej scény, poľská divadelná a filmová herečka a režisérka sa narodila pred 120 rokmi.
Ida Kamińska sa narodila 18. septembra 1899 (niektoré zdroje uvádzajú aj 4. septembra 1899) v ukrajinskej Odese na brehu Čierneho mora počas turné svojich rodičov, známych poľských divadelníkov hrajúcich v jazyku jidiš. Život herečky sa pre ňu začal skoro – prvýkrát stála na doskách varšavského divadla Jardin deHiwer už keď mala päť rokov. Svoju prvú filmovú úlohu vytvorila v roku 1912 v snímke Mirele Efros (réžia Andrzej Marek), kde si zahrala spolu s matkou a so sestrou. Jej matka Ester Rachel Kamińská sa nazývala matkou židovského divadla.
Po prvej svetovej vojne sa stala Ida Kamińská jednou z kľúčových osobností zlatého veku jidiš divadla v Poľsku. Spoluzakladala varšavské židovské divadlo a pod jej vedením vzniklo niekoľko ďalších divadelných súborov, ktoré uvádzali v jazyku jidiš svetové ruské, francúzske a anglické drámy.
V roku 1921 založila v Poľsku, kde vyrastala, Divadlo Idy Kamińskej a prekladala, adaptovala a režírovala hry, v ktorých aj účinkovala. V rokoch 1924 – 28 viedla so svojim prvým manželom Zygmuntom Turkowom Varšavské židovské umelecké divadlo.
Holokaust prežila s rodinou a divadelným súborom vo vtedajšom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR). V Ľvove viedla Štátne židovské divadlo.
Spočiatku rešpektovaní utečenci sa dostali neskôr do problémov so sovietskou komunistickou mocou a hoci Ide Kamińskej dovolili vrátiť sa po vojne do Poľska, jej dcéru s rodinou zadržali v pracovnom tábore a rodina sa opäť spojila až o niekoľko rokov po uvoľnení pomerov po smrti Stalina v roku 1953.
Po návrate do Poľska viedla Ida Kamińská v rokoch 1949 až 1953 Židovské divadlo v Lodži, potom Dolnosliezske židovské divadlo vo Vroclavi (1953-1955) a následne v rokoch 1955 až 1968 Židovské divadlo vo Varšave.
V roku 1968 emigrovala v dôsledku antisemitských nepokojov najskôr do Viedne, potom do Izraela, aby sa napokon usadila v New Yorku, kde sa neúspešne pokúšala založiť židovské divadlo.
Pre filmových divákov na Slovensku sa stala známou vďaka úlohe majiteľky galantérie vo filme Obchod na korze režisérskej dvojice Ján Kadár - Elmar Klos. O postave vdovy Rozálie Lautmanovej mala spočiatku Kamińska odlišné predstavy než režiséri, dokonca bola rozhodnutá ju odmietnuť. Napokon však pristala. Veľmi dobre a priateľsky vychádzala so svojim hereckým partnerom, vtedy len 39-ročným Jozefom Kronerom, ktorý hral arizátora Tóna Brtka. Film sa okrem iného nakrúcal na námestí v Sabinove. V USA sa dočkal premiéry 24. januára 1966 a v tom istom roku získal aj prestížneho Oscara za najlepší cudzojazyčný film.
Ida Kamińská bola rok na to nominovaná na Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe. Cenu napokon získala Liz Taylorová za úlohu Marthy vo filme Kto sa bojí Virgienie Woolfovej?
Obchod na korze napokon skončil v trezore a okupácia v roku 1968 ukončila aj spoluprácu Kadára a Klosa. Ján Kadár emigroval do USA a práve v jeho filme Anjel Levine z roku 1970 vytvorila Ida Kamińská svoju poslednú rolu na striebornom plátne.
Ida Kamińská - jedna z najvýznamnejších herečiek poľského židovského divadla - zomrela v New Yorku 21. mája 1980 vo veku 80 rokov.