Bratislava 10.09.2019 (Skolske.sk)

Kvantitatívne a kvalitatívne dáta projektu To dá rozum naznačujú, že vo vysokoškolskom prostredí na Slovensku prevládajú metódy výučby založené na monologickom podávaní poznatkov od vyučujúcich smerom k študentom a študentkám. To, aké metódy a formy výučby sa podľa názoru respondentov uplatňujú vo vzdelávacom procese na vysokých školách bolo zisťované prostredníctvom dotazníkového prieskumu medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa VŠ štúdia, ako aj medzi ich vyučujúcimi - vysokoškolskými učiteľmi. Respondenti z radov učiteľov mali zo zoznamu 12 možností vybrať najviac päť metód alebo foriem výučby, ktoré najčastejšie využívajú. Respondenti spomedzi študentov prvého a druhého stupňa štúdia zas z identického zoznamu vyberali maximálne päť metód a foriem výučby, ktoré považujú vo výučbe ich učiteľov za najviac využívané. Ako ukazuje tabuľka 1, viac ako štyri pätiny študentov v prieskume označili výklad za jednu z piatich najviac využívaných metód výučby. Táto metóda výučby bola v prieskume označovaná ako jedna z najčastejšie využívaných aj respondentmi z radov vysokoškolských učiteľov. Výklad patrí medzi tradičné metódy vysokoškolského vzdelávania. Najčastejšie má formu prednášky, no transmisívny prístup odovzdávania hotových poznatkov študentom môžu vyučujúci voliť aj v iných organizačných formách výučby, napr. na seminároch či cvičeniach. 

Aj prednáška môže byť pútavá, ak učiteľ vie ako na to

Počas skupinových rozhovorov so študentmi a študentkami prevládal názor, že prednáška vo forme pasívneho prijímania informácií je v dnešnej dobe skôr “prežitok” a vysoká škola by mala ponúknuť viac priestoru na diskusiu s odborníkmi. Napriek tomu, študenti v rozhovoroch neopomenuli skutočnosť, že aj prednáška sa dá urobiť pútavo. To, že na forme akou je výklad realizovaný záleží, si podľa kvalitatívnych dát To dá rozum uvedomujú aj niektorí vyučujúci. Počas skupinových rozhovorov s učiteľmi na vysokých školách sa objavovala aj kritika do vlastných radov. Podľa vyjadrení respondentov, nie všetci vyučujúci sú ochotní prispôsobovať či meniť metódy výučby, ktoré majú zaužívané. Avšak, niektorí z respondentov spomedzi učiteľov zdieľali názor, že počas štúdia na vysokej škole je jednoducho nutné si určité veci “vždy len odsedieť a naučiť sa to po starom, v úvodzovkách.” Podobné vyjadrenia sú v kontraste s výsledkami dotazníkového prieskumu To dá rozum. Väčšina učiteľov, ktorí sa do prieskumu zapojili, považovala za dôležité ovládať metódy, ktoré vedú k efektívnemu vzdelávaciemu procesu. Až štyria z piatich (79,7 %) respondentov vyjadrili súhlas s tvrdením, že podmienkou pre výučbu na vysokej škole by malo byť ovládanie a rozvoj zručností ako efektívne učiť vysokoškolských študentov. Pri hodnotení pedagogických zručností vysokoškolských učiteľov však treba mať na pamäti aj potrebu spĺňať množstvo iných úloh spojených s administratívou a vedeckou činnosťou, ktoré limitujú ich čas na prípravu výučby. Navyše, kvalitná výučba nie je špeciálne odmeňovaná. Učitelia tak nie sú priamo motivovaní pracovať na jej zlepšovaní.

Na školách v zahraničí sa číta nahlas len minimálne

Z výsledkov kvantitatívneho prieskumu To dá rozum tiež vyplynulo, že na vysokých školách v zahraničí sa stretáva s tým, že by študentom učitelia na hodinách nahlas čítali texty, menší podiel respondentov ako na Slovensku. Na grafe 1 je možné vidieť, že zatiaľ čo percentuálny podiel respondentov, ktorí študujú na slovenských VŠ a považujú čítanie textov učiteľmi za jednu z najviac využívaných metód výučby sa blíži k jednej tretine, spomedzi študentov zo Slovenska študujúcich v zahraničí si túto možnosť vybral trikrát menší podiel respondentov. Respondenti študujúci v Dánsku a Veľkej Británii túto metódu výučby v dotazníku označovali len minimálne. 
 

Na základe odpovedí študentov zo Slovenska študujúcich v zahraničí môžeme usudzovať, že metóda výkladu je využívaná v jednotlivých krajinách rôzne (pozri graf 1). Zatiaľ čo na Slovensku označili túto metódu za jednu z najviac využívaných vo vzdelávacom procese viac ako štyri pätiny respondentov, v Dánsku to boli necelé dve pätiny. Respondenti študujúci na vysokých školách v Dánsku v prieskume označovali oveľa častejšie aktívne metódy výučby, pričom medzi najčastejšie využívané metódy zaradili  prácu v malých skupinách (84,8 %), riešenie problémov študentmi (81,6 %) a diskusiu (76,8 %). Spomedzi študujúcich v Českej republike označil výklad ako jednu z najviac využívaných metód výučby približne rovnaký podiel respondentov ako na Slovensku. Avšak, zatiaľ čo na Slovensku označili popri najviac označovanom výklade čítanie textov učiteľmi traja z desiatich respondentov dotazníkového prieskumu, z respondentov študujúcich v Čechách tak urobil iba jeden z desiatich zúčastnených študentov (pozri graf 1). Zároveň, vysokoškoláci zo Slovenska študujúci v Českej republike v odpovedi na otázku o najvyužívanejších formách a metódach výučby označovali interaktívne a inovatívne metódy vzdelávania vo väčšej miere  ako respondenti študujúci na Slovensku. 
 

Záver

Podľa kvantitatívnych a kvalitatívnych dát To dá rozum sa javí, že vysokoškolské vzdelávanie na Slovensku sa opiera o také formy a metódy výučby, ktoré nevyžadujú aktívne zapojenie sa študujúcich do vzdelávacieho procesu. Pasívne prijímanie informácií študentmi a študentkami nevedie k efektívnemu nadobúdaniu vedomostí a zručností. Zároveň, postavenie študujúcich do pozície pasívnych prijímateľov informácií môže viesť k strate ich motivácie kontinuálne sa vzdelávať. Záujem a schopnosť učiť sa nové veci však patria ku kompetenciám, ktorých dôležitosť bude pri uplatnení sa na pracovnom trhu naďalej rásť. Tieto kompetencie využijú absolventi zmysluplne aj pri aktívnom zapájaní sa do vecí verejných či v osobnom živote. Formy a metódy akými sú študenti a študentky na vysokých školách vzdelávaní sa preto ukazujú byť rovnako dôležité ako obsah, ktorý štúdiom nadobúdajú. Technológie súčasnej doby ponúkajú viacero možností ako aj tradičné výučbové formy robiť viac interaktívne. Ústup od  monologických foriem a metód výučby však závisí aj na príprave a motivácii vyučujúcich prispôsobovať svoju výučbu potrebám študentov.
 
Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum
 
Tento text je súčasťou projektu To dá rozum, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.
 

Informácie o prieskume

Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas tohto obdobia zapojilo aj 614 študentov doktorandského štúdia a 852 učiteľov, výskumných a umeleckých pracovníkov z vysokých škôl na Slovensku. Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte...