Pred 100 rokmi sa narodil uznávaný dirigent Ladislav Slovák
Vyžadoval dokonalosť a nestrpel lajdáctvo.
Bratislava 10.09.2019 (Skolske.sk)
Dirigentské gestá Ladislava Slováka neboli vypočítané na efekt, usiloval sa predovšetkým o účelnosť a zrozumiteľnosť. Svoju činnosť vnímal ako službu dielu a skladateľovi. V utorok 10. septembra uplynie 100 rokov od narodenia významnej hudobnej osobnosti.
"Bol majstrom milujúcim dirigovanie, prácu s orchestrami, modelovanie hudby, do ktorej vkladal svoju predstavivosť. Bola v ňom pokora pred samotnou skutočnosťou hudby," povedal v minulosti o umelcovi hudobný skladateľ a muzikológ Ivan Parík.
Ladislav Slovák sa narodil 10. septembra 1919 v Bratislave. Pochádzal z rodiny dedinského stolára vo Veľkých Levároch, kde sa mu dostalo prísnej výchovy. V rokoch 1938-1942 študoval na bratislavskom konzervatóriu na organovom oddelení a ďalšie štyri roky na oddelení dirigovania.
Ešte pred vysokoškolským štúdiom sa Ladislav Slovák v roku 1946 stal zakladateľom a zároveň dirigentom Miešaného zboru Československého rozhlasu v Bratislave, s ktorým úspešne spoluúčinkoval v mnohých veľkých programoch a napokon ho pričlenil k Slovenskej filharmónii (SF).
Na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave študoval v rokoch 1949-1953 u Václava Talicha, jedného z najvýznamnejších českých dirigentov 20. storočia. Ladislav Slovák školu absolvoval koncertom so Slovenskou filharmóniou. Diplom nedostal, lebo odmietol zopakovať neúspešnú skúšku z marxizmu-leninizmu. Až omnoho neskôr, už ako šéfdirigentovi Slovenskej filharmónie (od roku 1961), v čase "odmäku", mu diplom doručili poštou.
Ladislav Slovák absolvoval ročný študijný pobyt ako asistent dirigenta Jevgenija Mravinského v Leningradskej filharmónii. Po návrate z pobytu, na ktorom si osvojil hudbu Dmitrija Šostakoviča, iných súčasníkov a ruskú klasiku, rýchlo rástla jeho výkonnosť aj umelecké uznanie. Česká filharmónia si ho v roku 1959 vybrala popri Karlovi Ančerlovi za druhého dirigenta na trojmesačné turné po USA, Austrálii, Novom Zélande, Japonsku, Číne, Indii a Sovietskom zväze. To sa dalo považovať za ojedinelú udalosť a česť pre vtedy ešte málo známeho slovenského dirigenta.
Renomované teleso ho poctilo pozvaním na zájazd do USA aj v roku 1967. To prinieslo Slovákovi ďalšie hosťovania v zahraničí, uznanie Českej filharmónie i ostatných českých orchestrov, kde často uvádzal skladby slovenských skladateľov. Vďaka nemu sa každoročné účinkovanie Slovenskej filharmónie na festivale Pražská jar stalo nadlho pravidlom.
Šéfdirigentom Symfonického orchestra Československého rozhlasu Bratislava bol Ladislav Slovák v rokoch 1956-1961. Ako dirigent bol mimoriadne náročný, a to predovšetkým voči sebe samému. Na skúšky prichádzal vždy detailne pripravený a s presvedčením o svojej umeleckej pravde, ktorú aj tvrdo presadzoval. Vyžadoval dokonalosť a nestrpel lajdáctvo.
Ako Umelecký riaditeľ Slovenskej filharmónie (SF) v Bratislave pôsobil v rokoch 1961-1967. Jej šéfdirigentom sa stal v roku 1961 a pôsobil v nej do roku 1981. Pod jeho vedením získali obe hudobné telesá vysokú umeleckú úroveň. Okrem ruskej tvorby sa orientoval aj na tvorbu slovenskú, zaslúžil sa o premiéry mnohých diel slovenských skladateľov. V rokoch 1972-1976 bol tento významný interpret klasickej i súčasnej hudby šéfdirigentom Symfonického orchestra hlavného mesta Prahy FOK. Spolupracoval aj so Štátnou filharmóniou Košice, v rokoch 1983-1985 bol jej šéfdirigentom.
Svoje skúsenosti odovzdával aj mladým hudobným tvorcom. Od roku 1976 vyučoval dirigovanie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.
Priateľské vzťahy ho viazali k mnohým výtvarníkom – k Jánovi Mudrochovi, Jánovi Želibskému, Vincentovi Hložníkovi, Alexandrovi Trizuljakovi, Rudolfovi Pribišovi a k ďalším.
V roku 1964 získal Ladislav Slovák titul Zaslúžilý umelec a v roku 1977 titul Národný umelec.
Ladislav Slovák zomrel po ťažkej chorobe 22. júla 1999 v Bratislave vo veku 79 rokov. Deti vynikajúceho dirigenta Kamila Magálová a Marián Slovák sa stali úspešnými hercami.