Oscarový režisér Elia Kazan sa narodil pred 110 rokmi
Od inšpicienta a kulisára prepracoval až na divadelné dosky na Broadway.
Bratislava 07.09.2019 (TASR)
Legendárny americký filmový režisér, scenárista, divadelník a spisovateľ Elia Kazan objavil pre filmový svet hercov ako Marlon Brando, James Dean, Warren Beatty či Robert de Niro. Od narodenia oscaravého režiséra uplynie v sobotu 7. septembra 110 rokov.
Elia Kazan, vlastným menom Elia Kazanjoglou sa narodil 7. septembra 1909 v Istanbule gréckym rodičom. Do Spojených štátov amerických (USA) sa spolu s rodinou dostal ako štvorročný chlapec. Nadobudol vzdelanie na prestížnej Yaleovej univerzite. Po jej absolvovaní sa začal obzerať po uplatnení v divadle. Od inšpicienta, kulisára, alebo osvetľovača sa postupne prepracoval až na divadelné dosky na Broadwayi – ako herec a režisér.
Pozornosť publika aj kritiky vzbudila jeho inscenácia hry Thorntona Wildera The Skin of our Teeth (Len o chlp, 1942), ale úspech mu priniesla spolupráca s dramatikmi Tennessee Williamsom a Arthurom Millerom. Úspešne zrežíroval ich divadelné hry Mačka na rozpálenej plechovej streche a Smrť obchodného cestujúceho.
V roku 1947 založil spolu s hercom Lee Strassbergom v New Yorku hereckú školu Actor's Studio. Mnohí študenti tejto školy sa neskôr objavili v jeho filmoch: Marlon Brando, James Deana, Robert de Niro, Carroll Bakerová, Natalie Woodová, Kirk Douglas, či Faye Dunawayová.
Prvý hraný film, sociálnu drámu z chudobnej newyorskej štvrte A Tree Grows in Brooklyn (V Brooklyne rastie strom) nakrútil Kazan v roku 1945. Potom realizoval dramatický príbeh o rasovej neznášanlivosti Gentleman's Agreement (Džentlmenská dohoda, 1947), film získal troch Oscarov. Pod jeho režijným vedením vznikol v roku 1951 aj oceňovaný film A Streetcar Named Desire (Električka zvaná Túžba) podľa drámy Tennessee Williamsa, ktorú inscenoval aj na Broadwayi. Hlavnú mužskú postavu stvárnil Marlon Brando, ktorý sa dočkal aj nominácie na Oscara. Toho získala však hlavná ženská predstaviteľka Vivien Leighová.
Ďalší úspech dosiahol Elia Kazan s filmom On the Waterfront (V prístave, 1954), v ktorom skritizoval gangsterské metódy odborárskych šéfov. Kazanovu snímku ocenili až ôsmimi Oscarmi. Vo filme Viva Zapata! z roku 1952 stvárnil mexického revolucionára Marlon Brando, ktorého za túto úlohu opäť nominovali na Oscara.
Divákov si získal aj Kazanov filmový prepis Steinbeckovho románu East of Eden (Na východ od raja, 1955), v ktorom sa v hlavnú postavu mladíka Cala, ktorý sa snaží získať priazeň svojho prísneho otca, stvárnil James Dean. Podľa scenára Tennessee Williamsa nakrútil v roku 1956 film Baby Doll, v ktorom sa predstavili herci ako Carroll Bakerová, Karl Malden, Mildred Dunnocková či Eli Wallach.
V roku 1963 zrealizoval Elia Kazan filmový príbeh s autobiografickými črtami America, America o mladom tureckom emigrantovi, ktorý sa pokúsi presadiť v neznámej americkej realite. Kirka Douglasa a Faye Dunawayovú obsadil do snímky The Arrangement (Tichá dohoda, 1969), ktorá bola voľným pokračovaním filmu America, America. Elia Kazan ju nakrútil podľa vlastného románu, ktorý vyšiel v roku 1967 a získal značný čitateľský ohlas.
Posledným filmom Eliu Kazana bol filmový prepis románu Francisa Scotta Fitzgeralda The Last Tycoon (Posledný magnát, 1976), v ktorom sa v hlavnej úlohe predviedol Robert de Niro.
V nasledujúcich rokoch sa uznávaný režisér venoval literatúre. V roku 1988 vydal svoj životopis pod názvom The Life (Život). V ňom odhalil, že to boli predovšetkým milenky, vrátane herečky Marilyn Monroe, ktoré využíval ako inšpiračný zdroj. "Moje vzťahy so ženami ma posúvali ďalej, dalo by sa povedať, že mi zachránili život. Dodávali mi energiu, môj tvorivý prameň nevyschol, nepremenil som sa na prach a neodvial ma vietor," napísal Elia Kazan.
Život svetoznámeho režiséra a spisovateľa poznamenala aj politika. Začiatkom 50. rokov minulého storočia prepukla v USA antikomunistická hystéria. V januári 1952 predvolali Eliu Kazana pred Výbor pre neamerickú činnosť, ktorý viedol senátor Joseph McCarthy. Členovia výboru od neho chceli, aby menoval kolegov, ktorí boli členmi americkej komunistickej strany. Kazan to najprv odmietol, ale napokon menoval scenáristov Clifforda Odetsa a Lillian Helmanovú s odôvodnením: "Dlhé roky komunistov nenávidím a neviem, prečo by som si mal kvôli nim ničiť kariéru."
Na udeľovaní Oscarov v roku 1999, na ktorom Kazan dostal cenu za celoživotné dielo, mu však práve pre jeho postoj spred 40 rokov časť publika demonštratívne nezatlieskala.
Elia Kazan bol trikrát ženatý. Dve prvé manželky predčasne zomreli. Z manželstiev pochádza šesť detí.
S treťou manželkou Frances Rugles žil Elia Kazan takmer 20 rokov až do svojej smrti. Zomrel 28. septembra 2003 vo svojom dome na Manhattane v New Yorku krátko po svojich 94. narodeninách.