Abeceda ekonomiky – strednodobé cykly
TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike.
Bratislava 05.09.2019 (Skolske.sk)
Prvým ekonómom, ktorý sa zaoberal problematikou kolísajúceho, alebo cyklického vývoja bol Joseph Clément Juglar (1819 – 1905). Pôvodne bol lekár, ale súbežne sa zaujímal o štatistické údaje o vývoji ekonomiky. Ako prvý opísal fenomén cyklov v roku 1862.
Na rozdiel od cyklov Kitschina cyklov pozorujeme v rámci cyklov Juglara výkyvy nielen v úrovni využívania existujúcich výrobných kapacít, a teda v objeme zásob, teda toho čo je na sklade, ale aj výkyvov v objeme investícií do zariadení podnikov. Výsledkom je, že k časovým oneskoreniam charakteristickým pre Kitchinove cykly sa pridávajú aj ďalšie časové oneskorenia medzi prijatím investičných rozhodnutí a vybudovaním zodpovedajúcich výrobných kapacít, ako aj medzi postavením a skutočným zavedením zodpovedajúcich kapacít). Medzi poklesom dopytu a odstránením zodpovedajúcich výrobných kapacít sa vytvára ďalšie oneskorenie. Tieto okolnosti určujú skutočnosť, že charakteristické obdobie cyklov Juglara je zreteľne dlhšie ako charakteristické obdobie Kitchinových cyklov. Cyklické hospodárske krízy / recesie možno považovať za jednu z fáz cyklu Juglara, spolu s fázami zotavenia, obnovy a depresie. Juglar vo svojej práci uvádza údaje o krízach vo Francúzsku, Británii a USA. Jeho prepočty sa ukázali ako pravdivé pre roky 1837 – 1937.
Jeho cyklus pozostáva z nasledovných štyroch fáz:
1) oživujúca fáza, alebo začiatočné a zrýchľovacie fázy;
2) fáza rastu alebo prosperity, či prehrievania alebo rozmachu;
3) fáza recesie, čo sú čiastkové fázy kolapsu alebo akútnej krízy a recesie;
4) fáza depresie alebo stagnácie (stabilizácia a posun fáz).
Ekonóm Jesus Huerta de Soto tvrdí, že hospodárske cykly vznikajú v dôsledku veľkému rastu pôžičiek. Tie majú korene v bankovej politike. Nezabezpečené peňažné toky prichádzajú do hospodárstva, čo predlžuje výrobný reťazec, a tým vytvára hospodársky rast najmä v dôsledku zvýšenia hodnoty spotrebného tovaru.
Keď sa skončí rast úverov, ľudia začínajú vyberať vklady od bánk a banky zvyšujú úrokové sadzby. Dochádza k znižovaniu úverov, ktoré má za následok recesiu, sprevádzanú defláciou, čo sú nižšie ceny nižšie ceny spotrebného tovaru a služieb. Ekonomika v tomto stave obrazne povedané zamŕza.