Na vzdelávane detí so špecifickými potrebami chýbajú kapacity
Chýba im príprava, materiálno-technická podpora.
Bratislava 03.09.2019 (TASR)
Rodiny detí so zdravotným znevýhodnením spoločne s odborníkmi na začiatku nového školského roka opäť upozorňujú na to, že školy nie sú pripravené poskytovať kvalitné vzdelávanie dostupné pre všetky deti. Chýba im príprava, materiálno-technická podpora, personálne i odborné kapacity a predovšetkým systémové riešenia.
V školách je podľa zástupcov InkluKoalície - Koalície za spoločné vzdelávanie len 49,4 percenta požadovaných asistentov učiteľa, ktorí zabezpečujú deťom aj učiteľom na vyučovaní potrebnú podporu a pomoc.
Ministerstvo školstva nie je ochotné zverejniť metodiku prideľovania asistentov, čo prestavuje vážnu diskrimináciu detí a rodín, pretože každá škola, ktorá žiada asistenta pre dieťa, musí k žiadosti priložiť zdravotnú správu, špeciálno-pedagogickú správu o dieťati, vyjadrenie školy a odporúčanie, či dieťa naozaj potrebuje asistenta.
Povedal špeciálny pedagóg, rodič a člen Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Rudolf Salčák v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave.
Ďalším problémom je nedostatok odborných zamestnancov, teda školských psychológov, logopédov, špeciálnych, liečebných alebo sociálnych pedagógov na školách. Podľa výkazov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu ich bolo k 30. júnu vo všetkých školách 1173. Školy by podľa koeficientov MŠVVaŠ SR v Modeli objektivizácie z roku 2016 však vyžadovali aspoň 4017 takýchto odborných zamestnancov.
„Na slovenských školách je viac ako 70.000 detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, teda zdravotným znevýhodnením či nadaním. Integrovaných v bežných školách je 40.000 z nich a asi 30.000 navštevuje špeciálne školy. Asi 30.000 detí pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Priblížil špeciálny pedagóg psychológ a koordinátor Koalície za spoločné vzdelávanie Viktor Križo. „Ďalším desaťtisícom detí hrozia závažné celospoločenské javy ako kyberšikana, drogy, extrémizmus, sebapoškodzovanie, zlá klíma v školách, rozvod alebo kariérna neúspešnosť,“ dodal.
„Inklúzia neznamená zrušenie všetkých špeciálnych škôl, ale vytvorenie uvedomenia si, že sme rôzni a mali by sme to zariadiť tak, aby sme spolu vedeli fungovať,“ hovorí detský psychológ Vladimíra Dočkala. Podľa neho by v škole malo byť vytvorené prostredie, v ktorom je možné riešiť problémy všetkých detí. „Pomoc odborníkov nepotrebujú len zdravotne znevýhodnené deti, ale aj deti so sociálnymi a emocionálnymi problémami, ktorým sa napríklad rozvádzajú rodičia a popri iných starostiach sa nedokážu na učenie úplne sústrediť,“ priblížil Dočkal. Myslí si, že deti celkovo vnímajú školu veľmi negatívne a nemajú motiváciu učiť sa. Problémom je podľa neho tiež to, že školský psychológ je v škole často zamestnaný na skrátený úväzok.
InkluKoalícia, ktorá združuje pedagogických a odborných zamestnancov, už na jar 2019 upozornila Európsku komisiu na alarmujúcu situáciu podpory vzdelávania detí na Slovensku, týkajúcu sa stavu vzdelávania na Slovensku a inkluzívneho vzdelávania, plánuje aj ďalšie výstupy.