SYMPOSIUM NOVUM 2019

„ Tento ročník sa podarilo Symposium Novum doplniť o ďalšiu národnosť, konkrétne o poľskú, čím sme dosiahli kompletnú Visegrádsku štvorku, ktorá, nazdávam sa, ako súdržná skupina, má šancu presadiť sa voči silným mocenským tlakom prichádzajúcim z Bruselu. Počas jedenástich dní sa tu zúčastnilo jedenásť výtvarníkov, ktorých vekové rozpätie siaha od 76-ich rokov po 23. Čiže od od známych veteránov po greenhornov alebo úplné uchá. Viacerí pôsobili, či pôsobia ako vysokoškolskí alebo stredoškolskí pedagógovia, ďalší sú len umelcami na voľnej nohe. Základom bola technika akrylu na plátne, zavše doplnená olejom, uhľom, kolážou, frotážou či plátkovým zlatom. V jednom prípade sa sympózium pokúsilo o novinku, a síce vyšívanou textíliou. Námety siahajú od portrétov a intímnych spovedí alebo výpovedí, cez krajinomaľbu a voyerismus po dekoratívnu abstrakciu.Helmut Bistika sa zaoberá arterapiou. Pracuje s hendikepovanými či onkologickými pacientami, často s deťmi, kde im pomáha vyjadriť alebo dostať zo seba pocity. Táto skúsenosť ovplyvňuje spätne jeho dielo, kde sa v štýle art brut prejavuje jeho hravosť a expresívnosť.Dano Brunovský zádumčivo skúma hviezdne hodiny ľudstva a zanovito sa prehrabúva v archeológii krajiny duše.Stano Bubán na jednej strane postihuje bezmocnosť, pokoru a odovzdanosť súčasníkov pri konfrontácii s vyspelými technológiami pretvárajúcimi prostredie vôkol nás a v nás, na strane druhej sa vracia ku krajinomaľbe ako balzamu na naše boľačky.Kata Könyv zase jednak ukazuje svoje portrétne zručnosti, a jednak manipuluje pocitovo s našimi zmyslami.Vyšívané kresby Karoliny Lizurej, ktoré navodzujú vzájomné vzťahy medzi ľuďmi, pripomínajú grafické techniky ako suchá ihla alebo lept.Laci Nemes sa školil v Rumunsku, preto jeho obrazy často vychádzajú z parížskej školy, vyznačujú sa metaforickosťou, meditatívnosťou či naratívnosťou, a nachádzame v nich viaceré významy.Postmodernista Antonín Střížek nachádza poéziu v jednoduchosti vecí a zastavenom čase. Je posadnutý vlakovými stanicami, preto aj spodobil zapadnutý a zaprášený kút tej novozámockej.Jana Szczepana Szcepkowského priťahuje klasická akademická maľba. Približuje nám tak, ako by zapotrošené a zašantročené diela poznačené zubom času mohli vyzerať pred reštaurovaním.Eva Šrubařová sťaby žiačka barbizonskej školy hľadá v meniacom sa svetle padajúceho súmraku a noci zoči-voči krajine odblesky vlastných nálad.Eva Šuhájková, ktorú momentálne prijali na prestížnu Royal College of Art v Londýne,v dielach preukazuje rozporuplnosť, rozorvanosť, hľadanie istôt a seía, také príznačné pre jej mladistvý vek, kým jej otec, svetoznámy sklársky oldmaster Jirka Šuhájek rieši kompozičné vzťahy medzi tvarmi,líniami a farbami. Novozámocké sympózium ponúklo širokú škálu osobnostných prístupov a žánrov, je dokladom toho, že závesný obraz v boji s konceptuálnym, inštalačným a video umením sa nestratí a je prísľubom do budúcna ukazovať cestu aj mladej generácii.“