Pred 240 rokmi sa narodil chemik Jöns Jacob Berzelius
Prvú tzv. dualistickú zlučovaciu teóriu publikoval v roku 1819.
Štokholm/Bratislava 20.08.2019 (TASR)
Švédsky vedec Jöns Jacob Berzelius použil ako prvý v roku 1806 pojem "organická chémia". Objavil chemické prvky cér (1803), selén (1817), kremík a thórium (1828), okrem toho pripravil v čistej forme zirkónium a titán. Bol profesorom lekárstva a farmácie, neskôr profesorom chémie v Štokholme. Spoločne s Robertom Bolyeom (1627-1691), Antoinom Lavoisierom (1743-1794) a Johnom Daltonom (1766-1844) sa považuje za priekopníka modernej chémie. Od jeho narodenia uplynie v utorok 20. augusta 240 rokov.
Jöns Jacob Berzelius sa narodil 20. augusta 1779 v dedinke Väversunda na juhu Švédska. Veľmi zavčasu osirel, otec mu zomrel, keď mal štyri roky, matku stratil ako deväťročný. V štrnástich rokoch začal študovať na gymnáziu, no bol popri tom nútený zarábať si sám na živobytie. V roku 1797 začal študovať na lekárskej fakulte Univerzity v Uppsale. Aj tu musel pracovať buď ako súkromný učiteľ alebo pomocník lekárov v nemocnici. Štúdium ukončil úspešne v roku 1802.
Naučil sa cudzie jazyky, angličtinu, nemčinu a francúzštinu, mal vzťah k botanike a zoológii, časom sa začal systematicky zaoberať chémiou. V laboratóriu intenzívne pracoval už od roku 1799.
V roku 1806 použil pojem "organická chémia", bol však zástancom vitalistickej teórie, ktorá sa ukázala neskôr ako mylná. Predpokladala, že organické látky vznikajú s príspevkom životnej sily, "vis vitalis" a majú teda inú podstatu než zlúčeniny anorganické.
V roku 1811 významne zdokonalil chemické názvoslovie a symboliku. Zaviedol písmenové symboly, ktoré sa používajú dodnes. Symbol prvku odvodil od jeho latinského, gréckeho alebo medzinárodného názvu, pričom z neho použil prvé písmeno alebo prvé dve písmená. Nové medzinárodne zrozumiteľné názvoslovie sa rýchlo rozšírilo.
Rovnako však bol Berzelius aj zdatným experimentátorom. V rokoch 1807-1817 analyzoval asi 2000 rôznych zlúčenín. Experimentálne tak podporil Daltonovu teóriu, ktorá vysvetľuje zlučovanie chemických prvkov do zlúčenín. Prvú tzv. dualistickú zlučovaciu teóriu publikoval v roku 1819. Predpokladal, že zložky molekúl (ióny) sú k sebe pripútané elektrickými silami, podobne ako aj atóm je zložený s menších elektricky nabitých častíc. Podľa elektrického náboja delil prvky na elektronegatívne a elektropozitívne.
Odvodil tiež atómové hmotnosti pre jednotlivé prvky – v roku 1814 zverejnil tabuľku so 42 prvkami, ďalšia rozšírená verzia z roku 1828 už obsahovala atómové hmotnosti 53 prvkov. Presnosť hodnôt, ktoré publikoval vo svojich tabuľkách, potvrdzuje fakt, že sú dodnes až na dve-tri výnimky platné.
Patrí k objaviteľom katalýzy, teda urýchľovania či spomaľovania chemických reakcií prostredníctvom katalyzátorov – toto označenie navrhol v roku 1835.
V roku 1808 sa stal členom a v roku 1818 tajomníkom Švédskej kráľovskej akadémie vied. V roku 1835 bol Jöns povýšený do šľachtického stavu.
Významný švédsky chemik Jöns Jacob Berzelius zomrel 7. augusta 1848.