Slovenskí egyptológovia začínajú jedenástu sezónu výskumu v Tell el-Retábí
Okrem vojenského mala lokalita aj ekonomický význam.
Bratislava/Káhira 19.08.2019 (TASR)
Slovenská časť poľsko-slovenského archeologického tímu začína v pondelok 11. sezónu terénneho výskumu na egyptskej lokalite Tell el-Retábí. Odborníci tu budú pokračovať v odkrývaní hyksóskych pohrebísk a sídlisk, starých 3600 až 3700 až rokov.
Ako TASR informoval jeden z hlavných členov výskumu Jozef Hudec, nie je vylúčené ani to, že sa v uvedenej lokalite skrýva ešte staršie osídlenie:
Sinuhet vo svojom slávnom rozprávaní popisuje, ako sa pri úteku z Egypta pred štyritisíc rokmi triasol strachom pri Tell el-Retábí - Došiel som k Vládcovým múrom, ktoré boli vystavané, aby odrazili Ázijcov a rozdrvili beduínov. Skryl som sa do húštiny, lebo som mal hrozný strach, že by ma spozorovala denná hliadka na múre (hradbe).
Tell el-Retábí je významný pre unikátnu archeologickú situáciu. Osídlenie z Druhého prechodného obdobia (17. – 16. storočie pred Kristom) tu priamo prekrývajú vrstvy zo začiatku Novej ríše (16. – 15. storočie pred Kristom). Výskum na Retábí preto kriticky overuje aj vyhnanie neegyptských vládcov 15. dynastie - záhadných Hyksósov.
Na predchádzajúcu sezónu nadviažu archeológovia aj výskumom sídliska a pohrebiska zo začiatku 18. dynastie (16. – 15. storočie pred Kristom) a mohutných opevnení z doby neskorších novoríšskych faraónov Ramesseho II., Merenptaha a Ramesseho III. (13. – 11. storočie pred Kristom). Tell el-Retábí bol súčasťou obranného systému starého Egypta. Ochraňoval krajinu aj pred tzv. morskými národmi, ktoré útočili na územia siahajúce od oblasti Egejského mora, cez východné Stredomorie až po Egypt. "Je tiež možné, že Retábí bolo aj mestom nazývaným Pitom (Per-Atum), zmieňovaným v starozákonnej knihe Exodus," dodal.
Okrem vojenského mala lokalita aj ekonomický význam. "Svedčia o tom aj nálezy keramiky, ktorá sa dovážala až z egejskej oblasti a Cypru. Stopy spracovania medi poukazujú na väzby Retábí na Sinajský polostrov či do oblasti Wádí Araba, medzi Červeným a Mŕtvym morom," ozrejmil Hudec s tým, že na lokalite sa spracúvali tiež prírodné farbivá (oker, rumelka), sľuda a tiež kohl – čierna farba na oči dôležitá v staroegyptskej kozmetike, ktorá sa uchovávala v kostených tubusoch či elegantných alabastrových nádobkách. K ďalším zaujímavým nálezom patria medené, bronzové a kamenné zbrane – dýky, nôž, kopija, kamenné náboje do prakov a vzácne strieborné a ametystové šperky a amulety. "Našli sa tu aj predmety naznačujúce prítomnosť bojových vozov. Pozoruhodné sú kostené astragaly - predchodcovia dnešných hracích kociek," konštatoval.
Výsledky doterajšie výskumu na lokalite predstavili slovenskí vedci verejnosti aj vo forme 3D animácie. Aktuálna výskumná sezóna slovenských vedcov z Ústavu orientalistiky Slovenskej akadémie vied (SAV) a Rakúskej akadémie vied potrvá do 29. septembra.