Abeceda ekonomiky – ako fungovala socialistická ekonomika
TASR prináša seriál – základné informácie o ekonomike
Bratislava 16.08.2019 (Skolske.sk)
Plánovitá ekonomika, alebo plánovité je ekonomický systém, v ktorom takmer všetci ekonomickí hráči konajú na základe plánu – aj jednotlivci a aj podniky. V Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) a iných krajinách, ktoré sa považovali za súčasť svetového socialistického systému, existoval hlavný plán. Prvky plánovania sa používali počas II. svetovej vojny a po nej v takých krajinách ako Francúzsko a Veľká Británia.
Počas plánovaného, alebo príkazového a administratívneho riadenia štátne orgány takmer úplne plánujú sortiment a objem výroby všetkého tovaru a služieb. Okrem toho regulujú, príkazovými metódami, ceny všetkých výrobkov a hodnoty všetkých miezd. Investičné rozhodnutia sa prijímajú aj centrálne.
Výhodou socialistickej ekonomiky boli menšie rozdiely medzi spoločenskými vrstvami. Vytvorila sa široká stredná vrstva. Socialistická ekonomika mala schopnosť sústrediť všetky zdroje na výrobu určitých výrobkov. To sa mohlo využívať v niektorých krízových situáciách.
Hlavným nedostatkom socialistickej ekonomiky bol náročný a ťažkopádny proces plánovania. Podľa španielskeho výskumníka Manuela Castellsa a maďarského ekonóma Jánosa Kornaia systém centrálneho plánovania nie je schopný dlhodobo rýchlo reagovať na najnovšie výsledky vedeckého a technologického pokroku s dlhodobým dosahom. Plány nepriaznivo ovplyvňujú efektívnosť výroby a hospodársku činnosť krajiny. Uzatvorenie plánovanej ekonomiky pred ostatným svetom negatívne ovplyvňuje ekonomický vývoj, najmä v prípade malých krajín. Nastáva stav autarkie, teda situácia všetko, čo krajina potrebuje, či spotrebuje vyrába z vlastných zdrojov.
Pokusom zmeniť socialistickú ekonomiku v Československu bola reforma, s ktorou prišiel v šesťdesiatych rokoch československý tím ekonómov, ktorý viedol český ekonóm Ota Šik. Vedenie KSČ už nebude zasahovať do riadenia podnikovej sféry tak direktívne, ako v predchádzajúcom období. Podniky sa mali riadiť prostredníctvom podnikových rád, ktoré mali tvoriť zamestnanci, a tiež prostredníctvom odborníkov, manažérov. Z centra sa malo určovať len najdôležitejšie smerovanie hospodárstva. Podniky mohli začať samostatne pôsobiť na trhu i zahraničnom. Mali mať možnosť kooperovať priamo, bez ústredných sprostredkovateľských organizácií. Po roku 1968 sa reforma zastavila.