Bratislava 12.08.2019 (Skolske.sk)

Na opakovanie ročníka sa väčšina našich učiteľov pozerá ako na nástroj pomoci. Neexistujú však žiadne empirické dôkazy o tom, že by toto opatrenie reálne pomáhalo žiakom na ich ďalšej vzdelávacej či životnej ceste. Naopak, mnohé výskumné zistenia poukazujú skôr na negatívne efekty tohto opatrenia. Opakovanie ročníka je z pohľadu rovnosti šancí problematická praktika.
Podľa školského zákona a príslušných metodických usmernení žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo dosiahol neuspokojivé výsledky z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník. Toto opatrenie používajú aj iné krajiny a podľa štatistík OECD má u nás v porovnaní s nimi túto skúsenosť relatívne malý počet žiakov a žiačok. V  správe OECD o evalvácii a hodnotení v SR sa konštatuje, že na Slovensku nie je vysoký výskyt takýchto prípadov, pretože je tu silne zavedená kultúra presúvania žiakov do rôznych typov škôl podľa školských výsledkov. Toto tvrdenie podporujú aj medzinárodné porovnania, podľa ktorých je na Slovensku najvyšší podiel detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami vzdelávaných oddelene od ostatnej populácie žiakov v základných školách v EÚ. To je dôvod, prečo sa môžeme “pýšiť” lepším výsledkom v štatistikách týkajúcich sa počtu detí, ktoré opakujú ročník.  Podľa údajov CVTI malo v roku 2018 túto skúsenosť 2,6 % žiakov základnej školy. Toto zistenie by nás však nemalo uspokojiť, pretože tento problém sa týka 10,5 tisíc detí. Vedou podporené dôkazy o efektivite tohto opatrenia pritom chýbajú. Znepokojivý je najmä detailnejší pohľad na situáciu v jednotlivých krajoch.
Viac než 60 percent žiakov, ktorí opakovali ročník, navštevuje základné školy na východnom Slovensku

V regióne východného Slovenska žije tretina populácie žiakov a žiačok základných škôl. Podľa prognózy tomu nebude inak ani v roku 2030. Je preto mimoriadne dôležité sledovať, ako sa im v tejto časti Slovenska darí. Údaje o počte tých, ktorí opakujú ročník, ukazujú, že sa im darí menej ako deťom v ostatných regiónoch. Kým napríklad v Žilinskom kraji má túto skúsenosť len 0,6 % žiakov základných škôl, v Košickom takmer 6 % a v Prešovskom takmer 4 %. V tomto regióne Slovenska sa teda nachádza až 61,4 % všetkých žiakov a žiačok, ktorí opakovali niektorý ročník v samosprávou zriadenej základnej škole. Výrazné rozdiely medzi populáciou detí na východe krajiny a v jej ostatných častiach nájdeme aj pri sledovaní iných ukazovateľov. V Prešovskom a Košickom kraji je najnižšia zaškolenosť detí v materských školách. Zaujímavé sú tiež údaje o zaraďovaní detí do nultých ročníkov, určených pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré dosiahli vek 6 rokov a nie je u nich predpoklad, že by zvládli nároky prvého ročníka. Kým v iných krajoch odchádzajú deti, ktoré nemajú dosiahnutú školskú spôsobilosť zo zápisu do 1. ročníka s návrhom na odklad povinnej školskej dochádzky, v tejto časti Slovenska odchádzajú skôr s návrhom na zaradenie do nultého ročníka. Neprekvapí preto, že v školských laviciach na východnom Slovensku sedí viac než 80 % všetkých žiakov nultých ročníkov. Prvenstvo patrí tomuto regiónu aj čo sa týka preraďovania detí do špeciálnych škôl a nachádza sa tu tiež najpočetnejšia skupina žiakov, ktorí končia školskú dochádzku na základnej škole v nižšom ako deviatom ročníku. Tieto údaje poukazujú na skutočnosť, že u časti detí na východnom Slovensku nedochádza počas dochádzky do základnej školy k vyrovnaniu možného počiatočného znevýhodnenia. Naopak problémy pretrvávajú a vo zvýšenej miere sa riešia práve opakovaním ročníka.

Najčastejšie žiaci opakujú prvý ročník

Už počas štúdia sa budúci učitelia učia o Golemovom efekte. Dozvedajú sa, že najmä mladšie deti sa pomerne rýchlo dokážu stotožniť s negatívnym hodnotením a spolu s klesajúcimi očakávaniami okolia klesá aj ich motivácia učiť sa. V momente, keď sa dieťa stotožní s obrazom neúspešného žiaka, dostáva sa do bludného kruhu sebapotvrdzujúcej predpovede. Napriek tomuto poznaniu zažíva pomerne veľká časť detí pocit zlyhania už v prvých rokoch školskej dochádzky. Riziku opakovania ročníka totiž čelia skôr deti na 1. stupni základnej školy ako ich starší spolužiaci a spolužiačky. V roku 2018 opakovalo ročník 2,1 % populácie žiakov na 2. stupni a 3 % detí z 1. - 4. ročníka základných  škôl zriadených samosprávou. Viac než polovicu z nich tvorili prváci. Najhoršia situácia je opäť na východe krajiny. Podľa štatistických dát sedelo v roku 2018 v laviciach prvých ročníkov samosprávou zriadených základných škôl v Košickom kraji až 13,5 % žiakov a žiačok, ktorí opakovali ročník (v roku 2017 až 16 %). V Prešovskom tvorili viac než 10 % všetkých prvákov. Pre porovnanie, v Bratislavskom či Žilinskom kraji išlo len o jednopercentný podiel.

Učitelia a učiteľky opakovanie ročníka skôr vítajú

Mnohé štúdie dokazujú, že opakovanie ročníka nie je efektívnou stratégiou zlepšenia prospechu žiakov, najmä ak sledujeme jeho dlhodobejšie dopady. Je tiež preukázané, že táto skúsenosť žiakov a žiačky stigmatizuje, podkopáva ich sebavedomie a narúša ich vzťah k škole a učeniu. Výsledky dotazníkového prieskumu To dá rozum však ukazujú, že väčšina učiteľov a učiteliek ZŠ považuje opakovanie ročníka za funkčnú pomoc. Takmer 70 % opýtaných sa totiž v určitej miere stotožnilo s tvrdením, že ide o vhodný nástroj, ktorý pomáha žiakom dostať sa na úroveň svojich rovesníkov. Možnosť „úplne nesúhlasím“ zvolilo ani nie 5 % z 1 396 učiteľov a učiteliek ZŠ (graf 1). Názory sa nelíšili ani naprieč jednotlivými krajmi Slovenska. V individuálnych rozhovoroch v rámci kvalitatívneho zberu dát To dá rozum bolo cítiť, že opakovanie ročníka na začiatku vzdelávacej dráhy vnímajú riaditelia základných škôl ako príležitosť pre žiaka zlepšiť sa a vyvarovať sa tak neskoršiemu neúspechu. Riaditeľka základnej školy v Trenčianskom kraji sa domnieva, že ak žiak neopakuje ročník hneď na začiatku, problémy pretrvávajú a takíto žiaci „zbytočne idú hore“. Tí, čo opakovanie ročníka obhajujú, teda zdôrazňujú, že pomoc musí prísť hneď na začiatku, kým je ešte náprava možná.

Prihovárajú sa aj za opakovanie prvého ročníka

Vo výpovediach riaditeľov sme však našli aj odmietavé stanoviská k opakovaniu ročníka, najmä prvého. Riaditelia a riaditeľky v rozhovoroch upozorňovali aj na problémy adaptácie dieťaťa v novej triede, jeho neprijatia zo strany žiackeho kolektívu.
​​​​​​​

Dotazníkový prieskum To dá rozum realizovaný v roku 2018. Vzorka: 1396 učiteľov a učiteliek základných škôl

Žiakov a žiačky, ktorí opakujú ročník, čaká neistá budúcnosť

Opakovanie ročníka nezlepšuje vyhliadky žiakov na ďalšie štúdium a život. Naopak, je výskumne podložené, že tí, ktorí prežijú túto skúsenosť, majú väčšiu tendenciu opustiť predčasne štúdium. Potvrdzuje to i prax. Žiaci a žiačky, ktorí opakovali ročník viackrát alebo nastúpili do nultého ročníka a napriek tomu sa opakovaniu nevyhli, ukončujú povinnú školskú dochádzku v nižších ročníkoch základnej školy a ich šance na získanie napríklad výučného listu a uplatnenie sa v živote sú omnoho menšie. Nie všetci totiž pokračujú v štúdiu na strednej škole.

Záver: Podľa ekonómov je opakovanie ročníkov pre  krajinu drahou záležitosťou, pretože študenti vstupujú na trh práce o rok neskôr. Ak však vzdelávací systém nedokáže dostatočne reagovať na potreby týchto žiakov, straty sú ešte väčšie. Hrozí totiž, že na trh práce ani nevstúpia. Zo školy odchádzajú bez výučného listu či vysvedčenia. Čo je však ešte horšie, opúšťajú ju rezignovaní, s pocitom sklamania, neúspechu či dokonca ľahostajnosti. Vzdelávací systém im totiž nedokázal pomôcť prekonať vstupné bariéry. Opakovanie ročníka je teda z pohľadu rovnosti šancí problematická praktika. Nie všetky straty by sme totiž mali vyčísľovať v eurách.
 
Katarína Vančíková
analytička To dá rozum pre oblasť priestupnosti vzdelávania
​​​​​​​