Bratislava 11.08.2019 (Skolske.sk)

Spomínate si? V predošlom článku som sľúbila, že ešte budete o mne počuť. https://www.skolske.sk/clanok/48639/etika-v-mode   Ako prvú som sa rozhodla ušiť mame sukňu.

Potrebovala som strih. A hneď na internet. Lenže, nájsť strih zadarmo nebolo také jednoduché.
Predsa som našla na www.prosikulky.cz. Veľmi dobrá stránka.
Stiahla som si súbor, rozpakovala ho, lebo pani Peťa z tohto poradného webu, vložila do spakovaného súboru viac veľkostí tej istej sukne. Vybrala som maminu veľkosť a vytlačila. Až na 8 papierov.  Následne som musela časti vystrihnúť a poskladať a pozliepať, skoro ako puzzle. Chvíľu som sa zahrala.

Vybrala som si z maminých zánovných látok, prežehlila ju, aby lepšie držala formu. Naozaj sa ľahšie potom sukňa strihala. Šablónu som prišpendlila k látke a chcela začať strihať. Mama sa hneď ohlásila, že nechce takú krátku. Nech vraj vystrihnem dlhšiu. Takú pod kolená. Fúha a teraz čo?  Kriedou a prikladaním krajčírskeho metra som predĺžila sukňu. Určite to nebolo celkom matematické, ale aj tak ma prekvapilo, že šitie súvisí s geometriou zo školy.
Mama si ešte nebola celkom istá, či jej bude dostatočne široká. Nuž sme merali pás a boky, prepočítavali a premeriavali na strihu. Samé meranie a delenie a porovnávanie čísel. Nakoniec sme strihali o centimeter širšie ako bola šablóna. Musela som príložníkom – to je to veľké drevené pravítko, nakresliť zväčšenie sukne.

Dva diely som zošila. Vznikol predný diel sukne. Druhé dva diely som musela tiež zošiť, ale tam musel ísť zips. Nuž hop zase na internet a hľadať video či fotopostup ako všiť zips. To som sa ešte neučila. Trošku som sa potrápila, viackrát párala, ale stálo to za to. Prišla som na zašívanie bežného zipsu sama. Ten skrývaný, si musím dať niekomu vysvetliť.

Aj v šití je matematika

Dva diely som zošila. Vznikol predný diel sukne. Druhé dva diely som musela tiež zošiť, ale tam musel ísť zips. Nuž hop zase na internet a hľadať video či fotopostup ako všiť zips. To som sa ešte neučila. Trošku som sa potrápila, viackrát párala, ale stálo to zasa. Prišla som na zašívanie bežného zipsu sama. Ten skrývaný, si musím dať niekomu vysvetliť. Rozhodne je to o predstavivosti a presných výpočtoch či presnom kreslení a dodržiavaní algoritmov.
Prekvapilo ma, že pri šití strávim omnoho viac času kreslením, výpočtami, žehlením, špendlením ako samotným sedením pri stroji.

Sukňu sme mali hotovú. Mama skúšala a obzerala sa v zrkadle. Už len stačilo spraviť pás či opasok. Z látky, z ktorej som si vystrihovala sukňu som vystrihla aj asi desať centimetrov široký a o 5 cm dlhší pás ako bol mamin pás. Tak isto dlhý, ale o polovicu užší diel som si vystrihla z vlizelínu. Vlizelín som nažehlila na pás látky. Keď som to mala zo všetkých strán ku sebe prižehlené, prišila som tento kus látku ku sukni a vytvorila tým krásny pás. Keďže pás bol trošku dlhší, mala som možnosť vyšiť gombíkovú dierku, ale… To som tiež ešte nerobila a v návode ku šijaciemu stroju som to akosi nepochopila. Nuž som to vymyslela inak. Prišila som na oba konce patentky – to také okrúhle čierne, čo sa nepodobá ale podobne používa ako dedko a babka. Neviem si spomenúť ako sa to volá.
Ešte obendlovať spodnú časť a mama sa môže ísť prechádzať do mesta popri Dunaji.

Pokračujem

A ja? Už si vyberám látku na sukňu pre seba. Veď som si to vyskúšala. Teraz môžem ísť úplne profesionálne. Na tej mojej sa ešte naučím gombíkovú dierku a ako správne ukončiť sukňu. Nie len také jednoduché endlovanie.