Nenapodobiteľný český herec Bolek Polívka sa dožíva 70 rokov
Po prvýkrát sa pred filmovú kameru postavil v roku 1966.
Vizovice/Bratislava 30.07.2019 (Skolske.sk)
Neopakovateľný a nenapodobiteľný, originálny i jedinečný umelec, ktorý si už dávno vydobyl povesť herca s výnimočným talentom a neuveriteľnou hravosťou. Práve taký je populárny český herec, komik, mím, scenárista a režisér Boleslav Polívka. V stredu 31. júla sa dožíva 70 rokov.
Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Od detských liet získaval náklonnosť k divadlu, pretože jeho rodičia boli nadšenými ochotníkmi. V jednom z rozhovorov pre médiá si zaspomínal na to, čo mu otec povedal, keď sa mu posťažoval „čo to meno... Polívka?!“, keby sa raz chcel stať hercom. Otec mu s dávkou humoru odpovedal: „Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku.“
Už na strednej škole vystupoval Bolek Polívka s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril priamo na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, v ktorom pôsobil až do roku 1992. O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu. „Veľmi často sa nám hercom stáva, že práve nehráme to, čo by sme chceli hrať. A tým, že sa človek stane principálom môže viac rozhodovať o svojom osude,“ povedal jubilant.
So svojimi originálnymi inscenáciami, spájajúcimi pantomímu a herectvo, sa stal úspešným a slávnym divadelným autorom. Medzi jeho najlepšie autorské divadelno-pantomimické predstavenia patria napríklad Trosečník (1977), Poslední leč (1981) alebo Šašek a královna (1985), na základe ktorého vznikol neskôr film.
Po prvýkrát sa pred filmovú kameru postavil v roku 1966. V komédii Kočky neberem si zahral mladíka v dave. Odvtedy stvárnil množstvo postáv rôznych charakterov vo vyše stovke filmov.
Do širšieho diváckeho povedomia sa Bolek Polívka zapísal najmä vďaka režisérke Viere Chytilovej a úlohám v jej filmoch Kalamita (1981), Šašek a královna (1987), ale predovšetkým v komédii Dědictví aneb kurvahošigutntag (1993). Vytvoril v nej nezabudnuteľnú kultovú postavu rázovitého a večne opitého dedinčana Bohuša, ktorý nečakane zdedil obrovský majetok. Na tomto filme sa podieľal aj ako scenárista. Film sa v roku 2014 dočkal svojho pokračovania Dědictví aneb Kurvaseneříká.
Za stvárnenie postavy farára Holého vo filme Zapomenuté světlo (1996) získal Českého leva. Druhý raz dostal toto prestížne filmové ocenenie za úlohu v dráme Musíme si pomáhat (2000). Snímka bola zároveň medzi piatimi nomináciami na Oscara za najlepší zahraničný film. 
U našich západných susedov patrí Bolek Polívka stále k najvyťaženejším filmovým a televíznym hercom. Avšak podľa umelca samotného, mimoriadne úlohy ako farár v Zapomenutom světle alebo sochár Mára v Pupende (2003) sa rodia len vzácne. „Sú to také malé zázraky,“ dodal s tým, že mal šťastie na krásne herecké úlohy, ktoré dostával.
Aktuálne môže divák vidieť Bolka Polívku v českej filmovej komédii Ženy v běhu, ktorá mala premiéru v kinách 31. januára 2019. V súčasnosti natáča rozprávku Největší dar. Film, ktorý ukazuje, ako to dopadne, keď sa bohovia začnú pliesť do života ľuďom a ľudia do života bohom by mal mať premiéru na budúci rok. Ešte pred tým, na jeseň tohto roku, sa má objaviť na obrazovkách RTVS nový rodinný seriál Kriminálka 5.C, v ktorom si rovnako zahral obľúbený český herec.
Bolek Polívka je tiež známy recesista a autor povestných akcií ako napríklad majstrovstvá sveta v hádzaní flinty do žita. V televízii vystupoval s dvoma zábavnými a veľmi sledovanými programami Manéž Bolka Polívky a Bolkoviny.
Bolek Polívka, otec šiestich detí, z ktorých dve sa vydali v jeho hereckých stopách, bol ženatý aj s francúzskou herečkou Chantal Poullain. Poslednou jeho partnerkou je Marcela Černá.
Aký je vzťah jubilanta, populárneho českého herca k oslavám? Českým médiám povedal, že či už sú veľké alebo komorné, oslavy spojené s okrúhlymi narodeninami má rád. Hlavne si praje, aby mali hostia radosť a vedeli, že to vlastne robí pre nich. „Veď 70 rokov je vek, ktorý je kmetský, ale zároveň sme stále ešte mladí. Máme len šesťdesiat a desať, ako hovoria Francúzi,“ dodal Bolek Polívka.
Zdroj: www.csfd.cz, www.fdb.cz, www.ceskenoviny.cz, www.idnes.cz, www.blesk.cz, www.lidovky.cz