Na úplnom chvoste zručností, ktoré si študenti a študentky vysokých škôl podľa svojich vyjadrení v dotazníkovom prieskume To dá rozum štúdiom rozvíjajú, sa zaradili podnikavosť a iniciatívnosť. Len jeden z desiatich vysokoškolákov zapojených do prieskumu vníma, že si tieto kompetencie štúdiom rozvíja.

Zamestnávatelia si želajú iniciatívnosť zamestnancov

Zamestnávatelia vyhľadávajú iniciatívnosť a podnikavý prístup k riešeniu pracovných úloh u svojich zamestnancov a zamestnankýň. Poukazuje na to správa Svetového ekonomického fóra o budúcnosti pracovného trhu, ktorá uvádza, že iniciatívnosť a originalita budú medzi kompetenciami, ktorých dôležitosť bude na pracovnom trhu v najbližších rokoch stále viac narastať. Iniciatívu v práci od svojich budúcich zamestnancov očakávajú aj zamestnávatelia. V individuálnych rozhovoroch so špecialistami na ľudské zdroje, ktoré sa realizovali v rámci zberu kvalitatívnych dát To dá rozum sme zistili, že iniciatíva zamestnancov meniť veci k lepšiemu, ako aj ich podnikavosť a kreativita pri hľadaní riešení boli zamestnávateľmi vnímané ako pridaná hodnota.

Rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia na vysokej škole stagnuje

Vo výsledkoch dotazníkového prieskumu To dá rozum medzi študentmi a študentkami prvého a druhého stupňa vysokoškolského štúdia patrí z ich pohľadu podnikavosť a iniciatívnosť medzi jedny z najmenej rozvíjaných kompetencií. Len každý desiaty (11,4 %) respondent spomedzi zúčastnených študentov si myslí, že ich štúdium v týchto zručnostiach rozvíja. Napriek tomu, že väčšina oblastí rozvoja v prieskume bola označovaná väčším podielom respondentov z radov študentov na druhom ako na prvom stupni štúdia, v prípade podnikavosti a iniciatívnosti sa tento trend nepotvrdil. Rozdiel medzi podielom respondentov na bakalárskom stupni, ktorí v prieskume označili podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjané v rámci štúdia je oproti respondentom na magisterskom alebo inžinierskom štúdiu zanedbateľný; v prípade respondentov na druhom stupni bol dokonca zaznamenaný mierny pokles (o 0,5 %), (viď tabuľka 1).

Stagnácia vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti postupom štúdia môže mať viacero možných vysvetlení. Jedným z nich môže byť, že z pohľadu študentov, ktorí sa zapojili do dotazníkového prieskumu, je motivácia učiť sa a pracovať rozvíjaná na druhom stupni VŠ štúdia u menšieho podielu respondentov ako na prvom stupni štúdia. V prípade, že motivácia je postupujúcim štúdiom rozvíjaná menej, je pravdepodobné, že aj rozvoj iniciatívnosti študentov bude stagnovať. Podnikavosť a iniciatívnosť študentov môže podporovať aj častejšie využívanie aktivizujúcich metód vzdelávania. Niektoré z nich ako práca v malých skupinách či riešenie problémov študentmi však respondenti na druhom stupni štúdia zaraďovali medzi najčastejšie využívané menej často ako respondenti na prvom stupni. Javí sa tak, že ich zapájanie do vzdelávacieho procesu tak postupujúcim štúdiom taktiež klesá.  

Štúdium humanitných a spoločenských vied rozvíja z pohľadu študentov podnikavosť a iniciatívnosť najčastejšie

Vo vnímaní rozvoja podnikavosti a iniciatívnosti boli v dotazníkovom prieskume To dá rozum zaznamenané veľmi nízke hodnoty medzi študentmi a študentkami naprieč rôznymi zameraniami štúdia. Menšie rozdiely je možné pozorovať v grafe 1. Najväčší podiel respondentov, ktorí v dotazníku označili podnikavosť a iniciatívnosť ako štúdiom rozvíjané kompetencie, bol zaznamenaný medzi študentmi humanitných a spoločenských vied. Naopak, najmenší dôraz na rozvoj podnikavosti a iniciatívnosti uvádzali študenti zdravotníckych odborov.
 

Podiel respondentov v zahraničí, ktorí si myslia, že štúdium u nich rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť je väčší ako na Slovensku

Slovenskí vysokoškoláci a vysokoškoláčky študujúci v zahraničí sa v prieskume To dá rozum vyjadrili, že až u takmer štvrtiny z nich štúdium rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi vysokoškolákmi na Slovensku je možné pozorovať, že v zahraničí vníma tieto kompetencie ako štúdiom rozvíjané viac ako dvojnásobný podiel respondentov (viď graf 2). Zatiaľ čo na Slovensku si podľa odpovedí študentov v prieskume rozvíja podnikavosť a iniciatívnosť len jeden z desiatich respondentov, v Maďarsku jeden z piatich. V Dánsku to tak vníma až každý druhý respondent. V zahraničí sa aj respondenti z odborov, ktoré u nás rozvoj podnikavosti veľmi nevnímajú, považujú za rozvíjaných v tejto kompetencii väčším podielom. Pokým na Slovensku označila podnikavosť a iniciatívnosť ako rozvíjanú zručnosť menej ako desatina respondentov so zameraním štúdia na IT a matematiku (8,4 %), na školách v zahraničí to bol  viac ako trojnásobný podiel (30,7 %) respondentov s týmto študijným zameraním.
  

Podnikavosť a iniciatívnosť patria na vysoké školy

Podľa výsledkov dotazníkového prieskumu To dá rozum nepatria podnikavosť a iniciatívnosť medzi zručnosti, ktoré by u veľkej časti respondentov spomedzi vysokoškolákov na Slovensku boli rozvíjané. V porovnaní s výsledkami prieskumu medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí je však možné vidieť, že rozvoj týchto kompetencií má vo vysokoškolských systémoch iných krajín svoje miesto. Rozvíjať iniciatívnosť a podnikavosť bude mať v kontexte predpokladaných zmien na trhu práce aj do budúcnosti stále väčšie opodstatnenie. Zintenzívnená automatizácia práce a vstup umelej inteligencie do pracovných procesov spôsobí, že pokročilá úroveň proaktívnych, tvorivých a komunikačných zručností bude stále viac vyhľadávaná a cenená. Práve tieto zručnosti budú v dohľadnej budúcnosti tými, ktoré budú odlišovať ľudí od strojov. Vysoké školy majú potenciál a mali by mať aj záujem modernizáciou vzdelávacích procesov tieto kompetencie v študentoch intenzívne rozvíjať.

Stanislav Lukáč
analytik projektu To dá rozum

Informácie o prieskume

Dotazníky, z ktorých sú použité dáta, boli vytvorené na základe kvalitatívnych rozhovorov realizovaných v máji až decembri 2017 s rôznymi aktérmi školstva (študenti VŠ na Slovensku, slovenskí študenti na VŠ v zahraničí, vysokoškolskí učitelia, špecialisti na ľudské zdroje a pod.). Dotazníkový prieskum medzi študentmi 1. a 2.stupňa VŠ štúdia na Slovensku prebehol v máji – júni 2018 na vzorke 3835 respondentov. V rovnakom čase na vzorke 1404 respondentov prebiehal aj dotazníkový prieskum medzi slovenskými vysokoškolákmi v zahraničí. Do dotazníkového prieskumu sa počas októbra – decembra 2017 zapojilo aj 218 špecialistov na ľudské zdroje (147 ponúkajúcich vysokokvalifikované pozície). Svojím rozsahom ide o jedinečný prieskum v slovenskom kontexte.