Abeceda ekonomiky – čo je to inflácia
TASR prináša seriál - základné informácie o ekonomike.
Bratislava 25.07.2019 (Skolske.sk)
Existuje veľa definícií inflácie. Všetky sa zhodujú na tom, že je to znehodnotenie peňazí. Inflácia sa určuje ako ročné tempo rastu všetkých cien, ale aj slovným spojením cenová hladina.
Inflácia neznamená to, že zdražie jeden tovar, napríklad slepačie vajcia, ale sa zvýšia priemerné ceny vybraných tovarov a služieb. Zdraženie slepačích vajec automaticky neznamená infláciu. Na jej meranie sa používa spotrebný kôš. Je to reprezentatívna skupinu statkov. Môže obsahovať výdavky na stravu, kultúru a podobne. Podľa nej sa prepočítava priemer cien.
Negatívne dopady inflácie pociťuje každý človek. Pokiaľ máme k dispozícii určitú sumu peňazí a dôjde k rastu cien, kúpime za tú istú sumu menej tovarov a služieb. Dopadom inflácie je teda zníženie kúpnej sily peňazí. Dá sa povedať, aj znehodnotenie peňazí.
Predstavme si, že má v januári k dispozícii 100 EUR. O rok v januári je inflácia, alebo úroveň spotrebiteľských cien, alebo cenová hladina o 10 % vyššia. Za tie isté tovary, ktoré sme kúpili musíme zaplatiť 110 EUR. Ak máme k dispozícii len 100 EUR, tak o rok nakúpime za nich len tovary v hodnote 90 EUR.
Preto sa v ekonomike rozlišujú dva typy hodnoty peňazí. Nominálna hodnota je to číslo, ktoré je napísané na bankovke. Teda 100 EUR. Reálna hodnota peňazí je to, čo pri inflácii 10 % môžeme za nominálnu hodnotu 100 EUR kúpiť. Oproti predchádzajúcemu roku je reálna hodnota peňazí 90 EUR.
Existuje aj záporná inflácia, teda jav keď ceny klesajú. Označuje sa pojmom deflácia.
Deflácia je v hospodárstve pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb, teda opak inflácie). Deflácia nastane vtedy, keď miera inflácie klesne pod 0 %, ale záporná miera inflácie. Deflácia reálnu hodnotu peňazí zvyšuje. Ak ceny o rok lesnú o 10 %, za nominálnych 100 EUR kúpime za 110 EUR.
