Bratislava 29.08.2019 (TASR)
Na prelome septembra a októbra 1944 sa v okolí Hornej Súče začala organizovať skupina protifašistických bojovníkov, ktorí sa po vypuknutí Slovenského národného povstania rozhodli postaviť na ozbrojený odpor nemeckým jednotkám. Takmer 50 mužov vytvorilo partizánsky oddiel Štúr.
Príslušníkom tohto oddielu bol aj Mikuláš Aujeský, ktorý sa zúčastňoval na bojoch v oblasti Bánoviec nad Bebravou. Na tieto udalosti spomína vo svojej výpovedi, ktorá je súčasťou dokumentácie archívu Vojenského historického ústavu. Opisuje, ako dochádzalo k prepadom nemeckých jednotiek.
Strety s nepriateľom sa začiatkom roka 1945 odohrávali v okolí obce Kšinná, kde oddiel spolupracoval aj s partizánmi zväzu Jána Žižku. Jedna z týchto akcií sa odohrala 29. januára 1945.
„Za spolupráce kapitána Železnova bolo v obci Kšinná odzbrojených 28 vojakov maďarskej armády, pričom piatim sa podarilo utiecť a na opačnom konci dediny ich prepadli a zajali partizáni z 9. práporu Jána Žižku,“ uvádza vo svojej výpovedi Aujeský. Prepadové akcie boli podľa jeho výpovede na dennom poriadku.
V spolupráci s ďalšími jednotkami sa 7. apríla 1945 zúčastnili na boji s nemeckými jednotkami v oblasti Závada.
„Rozbili sme asi 200-člennú nemeckú zaisťovaciu jednotku zasadenú v zákopoch na severnej strane obce Závada,“ konštatuje sa v archívnom dokumente, pričom obsahuje aj počet mŕtvych, ranených a zajatých nepriateľov.
Partizánsky oddiel Štúr vznikol v polovici októbra 1944 v okolí Hornej Súče a následne sa začlenil do 2. československej brigády J. V. Stalina. Jeho veliteľ J. Tušš mal v tom čase k dispozícii približne 50 príslušníkov.
Počas bojov s protipartizánskymi jednotkami v polovici novembra 1944 utrpel oddiel veľké straty, a preto sa uchýlil do Považského Inovca. Tam sa koncom roka 1944 začlenil do partizánskej brigády Boženko, ktorá bola známa aj pod menom „Bohdan Chmeľnickij“.
Dvadsaťosem príslušníkov „Štúra“ v nej vytvorilo samostatný oddiel, do ktorého boli zaradení aj ďalší slovenskí príslušníci brigády „Boženko“. Po pribratí ostatných členov mohol oddiel vytvoriť tri samostatné bojové roty.
Jeho úlohou bolo brániť priľahlé oblasti, viedol boje s fašistickými jednotkami, prepadával nemecké skupinky vojakov. Spolupracoval s ostatnými partizánskymi oddielmi pri obsadzovaní dedín. Na jar 1945 sa napokon oddiel spojil s jednotkami sovietskej armády v priestore Bystrá.
UPOZORNENIE: Materiál vznikol v spolupráci s Vojenským historickým ústavom v Bratislave.
ZDROJ: Archív VHÚ, Plevza, V.: Dejiny Slovenského národného povstania 1944, 5. zväzok