Bratislava 22.07.2019 (Skolske.sk)
Pedagogickí a odborní zamestnanci a zamestnankyne sú pri získaní úplne prvého zamestnania v regionálnom školstve povinní absolvovať takzvané adaptačné vzdelávanie. Hlavným cieľom adaptačného vzdelávania je uľahčiť prechod zo štúdia do praxe cez odborné mentorovanie a podporu od skúsenejšieho kolegu alebo kolegyne na škole. Týmto spôsobom môžu noví zamestnanci čo najskôr získať potrebné zručnosti pre výkon svojho povolania, pokiaľ ich ešte nenadobudli počas svojich štúdií. Podľa kvalitatívnych dát projektu To dá rozum školy adaptačné vzdelávanie veľmi oceňujú a snažia sa ho realizovať čo najpoctivejšie. Ako prekážku na kvalitnú realizáciu adaptačného vzdelávania zmieňujú hlavne finančnú a administratívnu záťaž s tým spojenú a tiež prehnané kvalifikačné požiadavky na uvádzajúcich pedagogických a odborných zamestnancov.
Keď napríklad čerstvý absolvent alebo absolventka vysokej školy začne pracovať na základnej škole ako učiteľ matematiky, nastupuje ako tzv. “začínajúci pedagogický zamestnanec”. Škola mu pridelí “uvádzajúceho pedagogického zamestnanca”, ktorý musí mať absolvovanú aspoň prvú atestáciu, ako jeho mentora alebo konzultanta väčšinou na obdobie jedného školského roku. Tento proces podpory začínajúceho pedagogického alebo odborného zamestnanca (ako napríklad školský psychológ, špeciálny pedagóg, logopéd či liečebný pedagóg) zákon č. 317/2008 Z. z. nazýva adaptačné vzdelávanie. Ukončuje sa spôsobom, ktoré určí riaditeľ pred trojčlennou skúšobnou komisiou. Všetky náležitosti adaptačného vzdelávania môžu ale školy napĺňať v rôznej miere a kvalite.
Viac než tretina pedagogických a odborných zamestnancov už uvádzala kolegu do profesie
Z dotazníkového prieskumu To dá rozum (graf 1) vyplynulo, že celkovo 35,6 % pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve už aspoň raz uvádzalo na svojej škole začínajúceho zamestnanca do profesie. Ide o pomerne vysoký podiel, keďže uvádzať začínajúceho zamestnanca by mali podľa hlavnej myšlienky adaptačného vzdelávania len tí najkvalitnejší kolegovia. Podľa výsledkov prieskumu v najmenšej miere vykonávali pozíciu uvádzajúcich zamestnancov asistenti učiteľa (17,4 %) a odborní zamestnanci (24,3 %). A to napriek tomu, že asistenti učiteľa nemôžu podľa zákona č. 317/2008 získať atestáciu, a tak sa ani nemôžu stať uvádzajúcimi pedagogickými zamestnancami. Podiel 17,4 % pedagogických asistentov, ktorí uviedli túto odpoveď v dotazníku, preto možno interpretovať ako skôr neformálne mentorstvo kolegov asistentov. V praxi môže ale nastať aj situácia, že učiteľ s atestáciou je zamestnaný na pozícii asistenta učiteľa a v minulosti pôsobil ako uvádzajúci učiteľ.
V prípade odborných zamestnancov je podiel výrazne nižší oproti učiteľom a majstrom odbornej výchovy pravdepodobne z dôvodu, že jednotlivé školy zamestnávajú veľmi nízky počet odborných zamestnancov, v mnohých prípadoch ani jedného. Preto sa stáva, že keď do školy nastúpi začínajúci odborný zamestnanec, škola nemá k dispozícii žiadneho iného odborného zamestnanca s prvou atestáciou, a preto riaditeľ alebo riaditeľka danej školy musí požiadať iné školské zariadenie o zabezpečenie adaptačného vzdelávania. V praxi sa však neraz stáva situácia, že žiadne iné školské zariadenie alebo zariadenie výchovného poradenstva a prevencie z kapacitných dôvodov nie je ochotné a schopné zabezpečiť adaptačné vzdelávanie pre tohto začínajúceho odborného zamestnanca. Tento zamestnanec teda neabsolvuje žiadne adaptačné vzdelávanie, čím sa porušuje zákon, ktorý ale nedostatočne rieši podobné patové situácie.
Pedagogickí a odborní zamestnanci vnímajú adaptačné vzdelávanie ako kvalitné
Väčšina aktérov v regionálnom školstve vníma adaptačné vzdelávanie prebiehajúce na ich školách ako kvalitné. Vyplýva to z dotazníkového prieskumu To dá rozum (viď graf 2), v ktorom až 77,9 % všetkých respondentov a respondentiek v regionálnom školstve (učitelia, asistenti učiteľa, majstri odbornej výchovy a odborní zamestnanci) súhlasilo s výrokom, že podpora začínajúcim pedagogickým alebo odborným zamestnancom v rámci adaptačného vzdelávania je v ich škole kvalitná. Odborní zamestnanci v najväčšej miere prejavovali nesúhlas (8,8 % oproti celkovému priemeru 4,1 %), príp. volili možnosť, že nevedia posúdiť alebo že sa adaptačné vzdelávanie na ich škole nerealizuje. Tento výsledok je očakávateľný s ohľadom na vyššie zmienené problémy s realizáciou adaptačného vzdelávania pre odborných zamestnancov.
Pozitívne vnímanie kvality adaptačného vzdelávania bolo do veľkej miery potvrdené i v kvalitatívnom zbere dát projektu To dá rozum. Takéto ideálne to však nie je na každej škole. Práve vytvorenie podmienok na vzájomné hospitovanie medzi uvádzajúcim a začínajúcim zamestnancom môže byť problematické. Dôvody môžu byť rôzne, od problémov s rozvrhom hodín až po nedostatok motivácie u zamestnancov.
Ďalší negatívny dopad na kvalitu adaptačného vzdelávania môžu priniesť aj prehnané formálne požiadavky na uvádzajúceho zamestnanca. Školy preto vidia riešenie v tom, že by malo byť v kompetencii vedenia školy vybrať najvhodnejšieho zamestnanca na uvádzanie začínajúceho zamestnanca bez ohľadu na jeho zaradenie do kariérového stupňa, ale v prvom rade s ohľadom na jeho pedagogické a odborné schopnosti. Z pohľadu riaditeľov a riaditeliek škôl sa adaptačné vzdelávanie spája aj s negatívami ako nadmerná finančná a administratívna záťaž.
Z kvalitatívnych dát To dá rozum teda vyplýva, že adaptačné vzdelávanie relevantní aktéri v regionálnom školstve vnímajú ako veľmi užitočný a prínosný proces pre začínajúcich pedagogických a odborných zamestnancov a zamestnankyne. Adaptačné vzdelávanie má za cieľ začínajúcim zamestnancom umožniť účinnejšie nadobudnutie potrebných zručností a vedomostí pre kvalitný výkon svojho povolania. Z toho môžu mať vo svojom dôsledku prospech hlavne samotní žiaci a žiačky. Hoci súčasná právna úprava môže na niektorých školách viesť k formalizmu a zníženej kvalite adaptačného vzdelávania, školy sa vo väčšine prípadov snažia toto vzdelávanie realizovať kvalitne.
Jozef Miškolci
analytik projektu To dá rozum
Článok je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.