Vo Vyšehrade si pripomenuli život a dielo J.K.Viktorina
J. K. Viktorin zomrel pred 145 rokmi.
Bratislava 21.07.2019 (Skolske.sk)
V sobotu 20. júla 2019 si v mestečku Visegrád / Maďarsko, slov. Vyšehrad / pripomenuli 145. výročie úmrtia katolíckeho kňaza, literáta, vydavateľa Jozefa Karola Viktorina. Usporiadateľom podujatia boli Slovenská samospráva mestskej časti Jozefovo v Budapešti, Múzeum Kráľa Mateja vo Visegráde a Mesto Visegrád.
Visegrader Pfarrer Victorin ist heute bei den Barmherzigen plötzlich gestorben. (Preklad: U Milosrdných dnes nečakane zomrel vyšehradský farár Viktorin. Ráth). Telegram bol odoslaný z Budapešti 20.júla o 13.45 a v Ostrihome ho dostali v ten istý deň o 15.20. Opis sa nachádza v archíve Spolku sv. Vojtecha v Trnave.
Pozn. autorky : Často sa stretávame s dátumom úmrtia J.K.Viktorina - 21.júl 1774. Telegram, nápis na náhrobnom kameni i nápis na mramorovej tabuli v kostole vo Visegráde však potrdzujú dátum 20.júl 1774.
Životná cesta Jozefa Karola Viktorina, tak ako životné cesty mnohých jeho súčasníkov pôsobiacich na poli slovenskej kultúry a vzdelanosti, nebola ľahká. Po celý život sa stretával s rozličnými prekážkami, ktorým tvrdo odolával. Jeho tvorivá literárna a vydavateľská činnosť sú obdivuhodné a pre slovenskú literatúru a históriu veľmi cenné.
Jozef Karol Viktorin patrí k tým Slovákom, ktorí veľkú časť svojho života prežili mimo slovenského prostredia, napriek tomu významne prispeli k rozvoju slovenského národného a kultúrneho života. V jeho živote veľkú úlohu zohrával katolícky kňaz a literát Ján Palárik, ktorý v ňom prebudil iskru národného povedomia. Priateľstvo s Jánom Palárikom priviedlo Viktorina i k literárnej činnosti. Od roku 1845 prispieval do Orla Tatranského (príloha Štúrových Slovenských národných novín), kde uverejňoval recenzie rozličných diel, ale aj svoje vlastné úvahy a postrehy. Jeho hlas bol hlasom volajúcim po potrebe národnej svornosti, po potrebe jednotnej spisovnej slovenčiny. V neskoršom období sa stal vydavateľom almanachov Concordia a Lipa. Úzko spolupracoval s mnohými uznávanými, ale i začínajúcimi autormi svojej doby. Vydal diela Andreja Sládkoviča, Jána Hollého, Jonáša Záborského, Jána Palárika a mnohých ďalších. Priebežne sa venoval aj vlastnej tvorbe. K jeho najvýznamnejším dielam patrí Grammatik der Slowakischen Sprache (Gramatika slovenského jazyka), Visegrad hajdan és most, Visegrad einst und jetzt a i.
Posledných 8 rokov svojho života prežil v mestečku Visegrád , kde si ho dodnes veľmi vážia skrz mnohých aktivít, ktoré vykonal v prospech tamojších ľudí , ako aj v prospech záchrany kultúrnych pamiatok. Dôkazom sú aj pravidelne usporadúvané spomienkové slávnosti pri príležitosti výročí jeho narodenia a úmrtia.
