Pred 70 rokmi sa narodil spisovateľ a redaktor Rudolf Čižmárik
Knižne debutoval básnickou zbierkou Kamenné úžasy.
Šoporňa/Bratislava 18.07.2019 (TASR)
Od narodenia básnika, prozaika a prekladateľa Rudolfa Čížmárika, ktorý veľkú časť života strávil aj ako redaktor viacerých slovenských médií, uplynie vo štvrtok 18. júla 70 rokov.
Rudolf Čižmárik sa narodil 18. júla 1949 v Šoporni. Po maturite na bratislavskej Strednej priemyselnej škole chemickej, študoval v rokoch 1968-1973 estetiku a slovenský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Okrem literatúry zasvätil Rudolf Čižmárik svoj tvorivý život aj redaktorskej práci. V roku 1971 začal v Literárnej redakcii Československého rozhlasu v Bratislave, kde pôsobil do roku 1979. Z rozhlasu prešiel do denníka Pravda, kde sa z redaktorského postu prepracoval na vedúceho oddelenia kultúry. V roku 1989 pôsobil krátko aj ako zástupca šéfredaktora Pravdy. Po páde totalitného režimu v Československu sa v rokoch 1990 - 1993 venoval literárnej tvorbe ako umelec v slobodnom povolaní.
V roku 1993 začala Čižmárikova redaktorská práca v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR). Ako riadiaci zmenár strávil v TASR dva roky a následne odišiel do Národného literárneho centra (dnes: Literárne informačné centrum, LIC), kde bol dva roky riaditeľom sekcie knižnej distribúcie Hrebenda, ktorá propagovala a šírila slovenskú literatúru a vytvárala sieť predajní pôvodnej slovenskej tvorby. Pôsobenie v LIC ukončil v roku 1998 ako riaditeľ Domu slovenskej literatúry.
Po práci v Galérii MIRO a vo vydavateľstve Remedius sa v roku 2001 vrátil do TASR. V nej zotrval do roku 2003, kedy začal viesť vydavateľstvo Alexandra zamerané na vydávanie pôvodnej literatúry.
Literárne začiatky Rudolfa Čižmárika sa podobne ako pri viacerých z autoroch z jeho generácie viažu k časopisu Mladá tvorba. Svoje básne publikoval nielen na stránkach tohto legendárneho časopisu, ale 70. rokoch minulého storočia aj v Novom slove, Slovenských pohľadoch či v Smene.
Knižne debutoval básnickou zbierkou Kamenné úžasy (1970). Ako ľúbostný lyrik sa predstavil v zbierke Krehká z roku 1973. O rok neskôr vydal knižku veršov pre deti s názvom Hrdličky. V básnickej skladbe o výstavbe atómovej elektrárne Stvorenie slnka (1977) sa predviedol aj ako autor angažovanej poézie. V zbierke Variácie z roku 1980 vytvoril cyklus viazaných lyrických výpovedí o túžbe po harmónii v ľudskom živote.
V druhej polovici 80. rokov minulého storočia vyšli Čižmárkovi tri básnické zbierky Umývanie vody (1985), Obyčajný život (1986) a Obojstranný zápal sŕdc (1988).
Rozsiahly výber z jeho ľúbostnej lyriky pod názvom Akordy krvných strún vyšiel v roku 1990. V roku 1995 vydal zbierku v slovenskej a nemeckej jazykovej verzii Horiaca ruža - Die brennende Rose a v roku 1999 knihu básní Vôňa tela - vôňa slov.
Prvou knižne vydanou prózou Rudolfa Čižmárika bola zbierka poviedok z roku 1976 Rozhovor so Svetlanou. Próza s výraznými autobiografickými prvkami s názvom Portrét pekára vyšla v roku 1982. Zážitky a skúsenosti z redaktorského života opísal v zbierke kratších poviedok a čŕt Press a stres (1997). Poviedky o hľadaní šťastia v živote a novela o študentskej láske sú zasa súčasťou Čižmárikovej knihy V gaštanovom hájiku (2001).
Dramatické a dobrodružné príbehy príslušníka cudzineckej légie zhrnul Rudolf Čižmárik spolu s legionárom Jozefom Staviščákom do knihy Patria nostra, partia ostrá (2003).
V jazykovej spolupráci s Elenou Čunderlíkovou preložil Rudolf Čižmárik výber z poézie rumunského básnika Virgila Teodoresca, ktorý vyšiel v roku 1973 pod názvom Blany oceánov. Preložil aj básne mongolského básnika Begdzina Javuchulana Tulské lesy (1981) a knihu českého autora Libora Budinského Trinásť prezidentov (2004).
Za umeleckú činnosť udelili Rudolfovi Čižmárikovi v roku 1994 Cenu Masarykovej akadémie umení v Prahe. V roku 2000 dostal v Prahe Európsku medailu Franza Kafku. Osobnosťou roka na dňoch Petržalky sa stal v júni 2004.
Básnik, prozaik, redaktor a prekladateľ Rudolf Čižmárik zomrel 10. marca 2008 v Bratislave vo veku nedožitých 59 rokov. Pochovaný je v rodnej Šoporni.