Bratislava 16.07.2019 (Skolske.sk)
Akej zložky platu sa to týkalo a aký to môže mať vplyv na možnosti riaditeľov odmeňovať podľa množstva i kvality vykonanej práce?
Zásadný vplyv na platy učiteľov má ich tarifná zložka. Tá je vyčíslená v platovej tabuľke, o ktorej sa rozhoduje na centrálnej úrovni pri rokovaniach medzi vládou, odbormi a zástupcami zriaďovateľov. Keďže tarifný plat je odstupňovaný podľa dĺžky praxe v školstve, znamená to, že čím dlhšie učíte, tým vyšší plat máte. Učitelia si popritom môžu prilepšiť príplatkom za profesijný rozvoj alebo atestáciou, ktorá ich posunie na vyšší kariérový stupeň. S rastúcim vekom a zvyšujúcou sa kvalifikáciou si teda učitelia môžu zvýšiť nárokovateľnú časť svojho platu.
Pohyblivú, nenárokovateľnú zložku platu tvoria príplatky a odmeny, o ktorých na základe hodnotenia práce učiteľov rozhoduje ich priamy nadriadený, spravidla riaditeľ školy. V dotazníkovom prieskume To dá rozum takmer tri štvrtiny (72,6 %) riaditeľov materských, základných a stredných škôl uviedli, že o platoch učiteľov reálne rozhodujú. No aj keď riaditelia sú tí, ktorí sa pod platový dekrét podpíšu, mnohí sa neriadia iba vlastným úsudkom. Vyše dve pätiny (43,7 %) z nich deklarovali, že do rozhodovania o platoch sú zapojené aj iné orgány školy (vedenie, predmetové komisie) a vyše pätina (22,7 %) pri tejto otázke uviedla aj zriaďovateľa.
Pri rozhodovaní o platoch možno pozorovať zaujímavé rozdiely medzi rôznymi stupňami škôl a tiež podľa toho, či sú bežné alebo špeciálne. Riaditelia bežných stredných škôl častejšie ako iní uvádzali, že o platoch rozhodujú oni (80,2 %), zároveň však najčastejšie (69,3 %) deklarovali zapojenie aj ďalších orgánov školy. Naproti tomu riaditeľky bežných materských škôl sa najmenej často (64,5 %) označovali za tie, ktoré o platoch rozhodujú a výrazne najnižšiu mieru zapojenia uvádzali aj pri orgánoch školy (9,6 %). Vysvetlenie týchto rozdielov môže vyplývať aj z toho, akých zriaďovateľov školy majú.
Dve z piatich riaditeliek škôlok a vyše pätina riaditeľov a riaditeliek základných škôl uvádzali ako dôležitého aktéra pri rozhodovaní o platoch aj svojho zriaďovateľa. Pri stredných školách, ktorých väčšinu zriaďujú samosprávne kraje, však ich spolurozhodovanie o platoch označilo iba 2,5 % riaditeľov. Pri špeciálnych školách, ktorých väčšinu zriaďuje „štát“ cez okresné úrady v sídlach krajov, je podľa riaditeľov spolurozhodovanie o platoch na strane zriaďovateľa taktiež zanedbateľné.
Z vyjadrení riaditeľov vyplýva, že najväčší vplyv na odmeňovanie učiteľov majú samosprávy v prípade materských škôl, ktoré sú v ich originálnej kompetencii. Čiastočný vplyv majú samosprávy aj na odmeňovanie učiteľov v základných školách, ktorých väčšinu zriaďujú, no školy sú riadené v prenesenom výkone štátnej správy. Pri stredných školách, ktorých väčšinu zriaďujú regionálne samosprávy, sa podobne ako pri špeciálnych školách zriadených “štátom” ukazuje, že do odmeňovania učiteľov sa zriaďovateľ viac-menej nemieša. Ukazuje sa teda, že ak je zriaďovateľ kompetenčne silnejší a aj geograficky bližšie ku škole, má často väčší vplyv aj na odmeňovanie učiteľov.
Školy však nezriaďujú iba samosprávy a štát, ale aj cirkevní a súkromní zriaďovatelia. Nasledujúci graf zobrazuje odpovede riaditeľov v otázke spolurozhodovania o platoch triedené podľa typu zriaďovateľa. V prípade „štátnych“ škôl sú okrem riaditeľov (77,6 %) dôležitými aktérmi pri rozhodovaní aj ďalšie orgány školy (66,2%). Pri školách zriadených cirkvami je deklarované zapojenie takýchto orgánov taktiež vysoké (55,5 %) a je pritom výraznejšie, ako pri školách zriadených samosprávami (38,1 %) i súkromnými poskytovateľmi (22,8 %). Riaditelia súkromných škôl pritom v otázke odmeňovania najčastejšie deklarovali aj spolurozhodovanie svojho zriaďovateľa.
Situácia, v ktorej sa riaditelia škôl pri odmeňovaní ocitajú, sa v školách naprieč Slovenskom značne líši. V niektorých školách učitelia už mnoho rokov dostávajú iba základný plat, zatiaľ čo v iných majú príplatky či odmeny. Aj z kvalitatívnych rozhovorov s riaditeľmi a zriaďovateľmi škôl v projekte To dá rozum vyplynulo, že pri poskytovanom objeme financií a spôsobe ich prerozdeľovania, nemajú pri nenárokovateľných zložkách platu veľmi o čom rozhodovať. Z disponibilných zdrojov majú nanajvýš na osobné príplatky, na odmeny často nemajú vôbec. V niektorých prípadoch im ku konca roka chýbajú peniaze aj na nárokovateľnú zložku platu.
Dôvody sú rôzne. Faktom však zostáva, že kvôli nárokovateľným, no nedostatočne zohľadneným osobným nákladom, riaditelia strácajú dôležitý nástroj na motivovanie učiteľov a ich diferencované odmeňovanie podľa množstva a kvality vykonanej práce. Zo skúseností mnohých z nich sa ukazuje, že iba zväčšovanie objemu financií v školstve a plošné zvyšovanie platov, nestačí. Ak sa totiž menia len tarify a plat sa všetkým zvyšuje podľa rovnakého automatu, na systém doplácajú tí aktívnejší a kvalitnejší.
Peter Dráľ
Analytik projektu To dá rozum
Článok je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa.