Prehľad noviniek na slovenskom knižnom trhu
Tipy na prázdninové čítanie.
Bratislava 15.07.2019 (Skolske.sk)
Nové tituly žánrov autobiografického románu, osobnostnej drámy, trileru či románu pre mládež pribudli v uplynulom týždni na pultoch slovenských knižných obchodov.
V novom vydaní prichádza do kníhkupectiev novela Alexandra Solženicyna Jeden deň Ivana Denisoviča. Námet dnes už legendárnej Solženicynovej novely vznikol v Ekibastuzskom pracovnom tábore v zime 1950 – 1951. Jej pôvodný názov znel Šč-854 – jeden deň jedného mukla. Novela opisuje jeden obyčajný deň v gulagu na Sibíri a rozpráva životný príbeh väzňa Ivana Denisoviča Šuchova, ktorý mal táborové číslo Šč-854. Zachytáva otrasné životné podmienky v tábore, ukrutnú zimu, nedostatok jedla, vzťahy s dozorcami, ale aj hierarchiu členov tábora, opakované trestanie za malicherné dôvody a ťažkú fyzickú prácu väznených. Hlavnú postavu vytvoril Solženicyn podľa vojaka Šuchova, ktorý s ním bojoval v druhej svetovej vojne, na základe vlastných skúseností v tábore, kde pracoval ako murár.
Sklenená izba je názov románu britského autora Simona Mawera. Bohatý český priemyselník židovského pôvodu Viktor Landauer a jeho manželka Liesel sa počas svadobnej cesty zoznámia s rakúskym architektom Reinerom von Abtom. Jeho modernistický prístup k architektúre ich nadchne natoľko, že si ho najmú ako projektanta svojho nového domu. Von Abt pre nich vytvorí neprehliadnuteľnú majestátnu vilu s veľkými oknami, unikátnou ónyxovou stenou, bielymi stropmi aj podlahami. Dom, v ktorom sa snúbia čisté línie, vzdušnosť, racionalita a harmónia. Landauerovci v ňom vedú pestrý život, bohatý na intímne chvíle aj búrlivé večierky, na ktorých sa zúčastňujú významné osobnosti prvej republiky, ale iba dovtedy, kým ich bezprostredná hrozba nacistickej okupácie neprinúti opustiť mesto aj krajinu. Autor bol inšpirovaný príbehom brnianskej vily Tugendhat.
Americký spisovateľ Irving Stone je autorom autobiografického románu Grécky poklad. Stone v ňom pôsobivo zobrazil životné osudy geniálneho objaviteľa Tróje a Mykén, priekopníka modernej archeológie Heinricha Schliemanna a jeho gréckej manželky Sofie. Keď sa Heinrich a Sofia zoznámili, bol Schliemann bohatým svetobežníkom, rojkom, ktorý si zaumienil, že objaví Homérovu Tróju. Bol to jeho detský sen, keďže už ako mladý chlapec podľahol čaru Iliady a Odysey a uveril, že mýtická Trója nie je len výplodom básnikovej fantázie. Pre tento životný sen sa mu podarilo nadchnúť aj mladučkú, vzdelanú a bystrú Sofiu, ktorá sa mu stala oporou a aktívnou spolupracovníčkou pri vykopávkach. Predstavitelia oficiálnej vedy Schliemannom opovrhovali, označovali ho za diletanta, no tento húževnatý amatérsky nadšenec napokon vtedajším vedeckým kapacitám dokázal, že mal vo svojich teóriách pravdu. Životný príbeh manželov Schliemannovcov je vyrozprávaný aj z pohľadu Sofie, odvážnej, silnej ženy, v ktorej Heinrich našiel svoj „grécky poklad“.
Najtemnejšia časť noci je názov trileru, ktorého autorom je americký autor Jeremy Finley. Vnuk amerického senátora zmizne v lese za domom. Jediným svedkom tejto udalosti je jeho starší brat, ktorý vydesene zašepká: „Uniesli ho svetlá.“ Potom už nepovie nič. FBI aj Národná garda sa pustia do rozsiahleho pátrania. Chlapcova stará mama Lynn Roseworthová však tuší, že len ona pozná pravdu. Lenže keby ju priznala, zničila by si rodinu aj manželovu politickú kariéru. Koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia, skôr než sa Lynn stala senátorovou manželkou, pracovala ako sekretárka na Katedre astronómie na Univerzite v Illinois. Práve na tomto mieste dostávala tajomné informácie o existencii UFO a správy od ľudí zúfalo hľadajúcich milovaných nezvestných, ktorých pohltil svetelný lúč. Lynn sa rozhodne nájsť nezvestného vnuka a odhaliť pravdu, no pritom sa musí vrátiť k práci, ktorú kedysi opustila.
Kanaďanka Karen Riversová je autorkou príbehu pre mládež Niečo si želaj. Šestnásťročná Elyse sa vracia lietadlom zo súťaže školských kapiel. Paríž mal byť dejiskom pamätných zážitkov, no okrem hádky s najlepšou kamarátkou Kath sa nič výnimočné neudialo. Nedostala prvý bozk od Josha Harrisa, svojej platonickej lásky, nezamiloval sa do nej, ani sa s ním neocitla osamote, aby ho očarila. Elyse fantazíruje o pikniku pod hviezdami, o pokazenom výťahu, v ktorom by uviazli len oni dvaja. Želá si, aby sa pred pristátím airbusu voľačo prihodilo, niečo, vďaka čomu bude stáť výlet za to. Túži po historke, ktorú by každému vyrozprávala a zakončila ju slovami: a takto som sa dala dokopy s Joshom Harrisom.