Bratislava 12.07.2019 (Skolske.sk)
Vývoj starovekého Ríma možno rozdeliť na tri obdobia: cisárske obdobie (VIII-V storočie pred naším letopočtom). Obdobie republiky (V- I. storočie pred naším letopočtom). Obdobie ríše (koniec I, storočie pred naším letopočtom).
Poľnohospodárstvo malo prevažne naturálny charakter. Starí Rimania pestovali jačmeň, pšenicu, hrach, bôby, hrozno, olivy, Neoddeliteľnou súčasťou poľnohospodárstva bol chov dobytka.
V starovekom Ríme existoval takmer všetky druhy remesiel – spracovanie kovov, kameňa, kože, či vlny. Medzi remeslá patrila výroba keramiky a tkanie látok. Remeslám napomáhala existencia surovín – železnej rudy, medi, stavebných kameňov, hliny. Najviac sa používalo železo a bronz.
V poľnohospodárstve najviac pracovali otroci, remeslami sa zaoberali slobodní občania. Je to spojené s tým, že najbohatší občania najviac vkladali peniaze do poľnohospodárstva, ktoré prinášalo väčšie zisky ako remeslá. Vlastníctvo pozemkov v Ríme bolo spojené s politickým vplyvom. Staroveký Rím venoval veľkú pozornosť stavbe ciest, vodovodov, či verejných budov.
V období ríše v rímskej spoločnosti sa vytvoril špecifický postoj k remeslám. Pre veľkých vlastníkov pôdy bolo spojenie s remeselnou výrobou považované za hanebné.
Pre všetkých obyvateľov Ríma boli stanovené sadzby dane a spôsob ich vyberania. Pre obyvateľov vidieka boli predmetom zdanenia množstvo a kvalita pôdy. Obyvatelia mesta zaplatili daň z nehnuteľnosti.
Od začiatku II. Storočia sa potenciál otroctva sa začína vyčerpávať. V dôsledku krízy latifundiálneho vlastníctva pôdy sa zrodí koloniálny systém - špecifický systém využívania práce otrokov s cieľom zvýšiť jeho účinnosť. Prvým krokom k rozvoju kolonizácie bolo posilnenie úlohy otroka v ekonomike s nevýznamným majetkom Otroci mohli teraz nielen riadiť domácnosť, ale aj rodinu.
Napriek úspechom starovekého Ríma v kolonizácii a expanzii impérium postupne zanikalo v období medzi tretím a šiestym stočím nášho letopočtu.
Súvisiace články:
Abeceda ekonomiky – Ekonomika starovekého Grécka