Ikona čilskej poézie Pablo Neruda, sa narodil pred 115 rokmi
Do literatúry vstúpil milostnými básňami.
Bratislava 12.07.2019 (TASR)
Ikona čílskej literatúry Neftalí Ricardo Reyes Basoalto prijal pseudonym Pablo Neruda pod dojmom jednej z Malostranských poviedok českého básnika a prozaika Jana Nerudu, ktorej sociálny podtext ho výrazne zasiahol. V piatok 12. júla uplynie 115 rokov od narodenia čilského básnika, diplomata a laureáta Nobelovej ceny za literatúru z roku 1971 Pabla Nerudu.
Pablo Neruda sa narodil 12. júla 1904 ako Neftalí Ricardo Reyes Basoalto v čilskom meste Parral. Vyrastal v rodine železničiara. Študoval v Temucu a na pedagogickej fakulte univerzity v Santiagu. V roku 1927 odišiel do cudziny. Stal sa konzulom svojej krajiny vo viacerých ázijských štátoch a v Španielsku.
Do literatúry vstúpil milostnými básňami, ale od polovice 30. rokov 20. storočia sa jeho tvorba zamerala na spoločenskú a sociálnu problematiku. Po celý život bol výrazne ľavicovo orientovaný, čo sa sa odzrkadlilo aj v jeho neskoršom členstve v čilskej komunistickej strane.
Nerudovo ľavičiarstvo a tvorbu ovplyvnili konflikty 20. storočia. Žiaľ a smútok nad utrpením španielskeho ľudu v občianskej vojne v druhej polovici 30. rokov minulého storočia prezentoval v básnickej zbierke Espaňa en el corazón (Španielsko v srdci).
V septembri 1942 recitoval v mexickej metropole báseň Canto a Stalingrado (Spev o Stalingrade). Akoby tušil, že práve úspešná obrana Stalingradu zavŕšená v roku 1943 bude pozitívnym prelomom v druhej svetovej vojne.
Po jej skončení sa výrazne angažoval v politickom živote vo svojej rodnej krajine, za čo sa stretol s prenasledovaním a koncom 40. rokov 20. storočia ušiel pred väzením do zahraničia. Od roku 1954 po stabilizovaní situácie žil prevažne v Čile.
Napísal ďalšie básnické zbierky ako Odas elementales (Elementárne ódy), Nuevas odas elementales (Nové elementárne ódy) a Tercer libro de odas (Tretia kniha ód).
Pablo Neruda zomrel 23. septembra 1973 na rakovinu, dva roky po tom, čo získal Nobelovu cenu za literatúru (1971) a len niekoľko dní po vojenskom prevrate v Čile 11. septembra 1973, pri ktorom zahynul jeho priateľ, socialistický prezident Čile Salvador Allende. Básnik sa dožil 69 rokov.
Pôvodne bol Pablo Neruda pochovaný v Santiagu. Neskôr jeho telesné pozostatky premiestnili do iného hrobu. V roku 1992 boli pochované vedľa jeho poslednej manželky Matilde Urrutiovej - v záhrade ich domu v Isla Negra. V tomto dome s výhľadom na more sa v súčasnosti nachádza jeho múzeum.
Existujú domnienky, že práve správy o vojenskom prevrate diktátora Augusta Pinocheta urýchlili básnikovu smrť. Jeho pohreb sa stal aj spontánnou manifestáciou odsudzujúcou nastupujúci Pinochetov režim. Nerudove diela boli počas nasledujúcich 17 rokov v Čile zakazované.
V apríli 2013 exhumovali básnikove telesné pozostatky pre podozrenia, že ho režim generála Pinocheta nechal otráviť. V novembri 2013 oznámili súdni experti výsledky testov, podľa ktorých sa v kostrových pozostatkoch Nerudu nenašli žiadne stopy jedov.
V roku 2014 nakrútil čílsky režisér Manuel Basoalto politický triler Neruda, v ktorom zobrazil osud najznámejšieho čílskeho básnika v období niekoľko rokov po druhej svetovej vojne, kedy čelil perzekúcii a snažil sa pred zatknutím ujsť z rodnej krajiny. Basoalto vo svojom filme, ktorý sa do slovenských kín nedostal, ukázal, aké udalosti a zážitky formovali Pabla Nerudu ako človeka, umelca a ľavicového aktivistu.
O dva roky neskôr nakrútil iný čilský režisér Pablo Larraín film s rovnakým názvom, v ktorom mapoval rovnaké životné obdobie Pabla Nerudu.
V slovenských kinách sa premietal taliansky film Poštár, ktorý v roku 1994 nakrútil režisér Michael Radford. Básnika Pabla Nerudu stvárnil francúzsky herec Philippe Noiret.